BRATISLAVA. Jeden chápal moc čisto autoritatívne, druhý si myslel, že jej môže dať ľudskú tvár. V lete 1968 strávili spolu istý čas na opačných stranách telefonickej linky a rozhodovali o budúcnosti Československa. Brežnev a Dubček. Keď sa ich vyjednávania skončili, Česi a Slováci sa zobudili do celkom novej krajiny. Okupovanej.
Je to zvláštne, ale o Alexandrovi Dubčekovi ešte nevznikol celovečerný hraný film. Spoločnosť LECA sa naň pred pár rokmi podujala, predstavovala si ho ako napínavú rekonštrukciu jeho telefonátov s Brežnevom. A prišla aj s nečakaným režisérom, ktorý sa komplikovanej a nejednoznačnej témy nebál.
Andrej Končalovskij je synom Sergeja Michalkova, autora textu sovietskej hymny, a bratom Nikitu Michalkova, ktorý v poslednom období podporoval Putina. Najmä však patrí medzi najuznávanejších filmárov na svete a z Ruska emigroval. Alexandra Dubčeka videl ako hrdinu antickej drámy, ktorý v osudových chvíľach nemal na výber.
V krajine, ktorú svet ľahko obetuje
Pre slovenský tvorivý tím bol Končalovskij zárukou, že vznikne dobrý film, navyše bez pocitu ukrivdenia. Vďaka jeho konexiám sa pri ňom mali využiť aj informácie z archívov ruskej tajnej služby KGB.
Audiovizuálny fond však projekt s názvom Ľudská tvár nepodporil, na druhý pokus mu udelil 6000 eur na vývoj - ktoré dnes žiada späť. Ani RTVS nechcela vstúpiť do koprodukcie a namiesto toho dnes o Dubčekovi chystá iný film.
