Keď mladý Parížan zomrel na AIDS, prezident François Mitterrand dostal pohľadnicu s jeho portrétom, menom a vekom. Dostal pohľadnicu zakaždým, keď niekto na AIDS zomrel. Komunita nakazených ľudí mu chcela "len" chcela pripomenúť, že vo vypukla nová epidémia, keby ešte náhodou nevedel.
Pretože v 80. rokoch to vo Francúzsku vyzeralo tak, akoby o tom nevedel nikto.
Firma Apple venovala komunite počítače, návrhár Jean-Paul Gaultier jej poslal peniaze, spevák Jimmy Sommerville pre ňu zadarmo koncertoval. Ale francúzski politici z epidémie tému nerobili, školy sa nevenovali prevencii a farmaceutické spoločnosti trávili viac času organizovaním konferencií ako intenzívnemu výskumu.
Si gay? Tak to čoskoro zomrieš. Nakazení ľudia zneužívali, že sú odsúdení na smrť Čítajte Nakazení Francúzi boli netrpezliví. Vedeli, že zomrú. Ich mladé telá rapídne slabli a nekontrolovanou premenou prechádzali aj tí, čo ich prevádzali. Mali s nimi sex, ošetrovali ich, obliekali na smrteľnej posteli.
Režisér Robin Campillo patril medzi tých šťastnejších, najhoršie obdobie epidémie prežil. Dlhé roky mu však nedošlo, že zo svojej skúsenosti by mohol nakrútiť ohromný film. Teraz ho už nakrútil a ukázal v ňom také veci, na aké sme si my na Slovensku nezvykli ešte ani po dvadsiatich rokoch a pôsobia ako menšia science-fiction.
