LONDÝN. BRATISLAVA. Chopin sedí v roku 1849 na posteli, izbu v parížskom byte osvetľuje jemné svetlo, slávny skladateľ má za sebou veľa vankúšov a pri ňom bdie jeho sestra a známi. Na obraze ho maliar Teofil Kwiatkowski zachytil na konci života.
Poľský hudobný velikán, predstaviteľ romantizmu, klavírny virtuóz a autor jemných noktúrn mal vtedy len 39 rokov a odborníci si dlho neboli istí príčinou jeho smrti. Vedelo sa, že sa mu v posledných dňoch veľmi zhoršilo zdravie, no až teraz sa predpoklady odborníkov potvrdili.
Pomohla pritom analýza jeho srdca, ktoré sa dodnes zázračne zachovalo vo fľaši s liehom, píše denník Guardian.
Chopin mal fóbiu z toho, že ho niekto pochová zaživa. Nepochopiteľný strach bol taký silný, že na smrteľnej posteli vraj hovoril sestre: „Zem je stiesňujúca. Prosím, sľúb mi, že ma otvoríte a uistíte sa, že som mŕtvy.“
Preto mu na pitevnom stole vyrezali srdce a uložili ho do liehu. Jeho sestra ho potom v urne odviezla z Paríža do Varšavy, kde ho uchovali v Chráme svätého kríža na Krakovskom predmestí. Stál pri ňom citát z Biblie: Kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce.
Kostol bol neďaleko miesta, kde Chopin žil pred odchodom z Poľska. Ostatné skladateľove pozostatky sú pritom na parížskom cintoríne Père Lachaise, kde pochovali aj iných výnimočných umelcov: Marcela Prousta, Oscara Wilda alebo Jima Morrisona.
Tým sa však príbeh Chopinovho srdca neskončil. Počas varšavského povstania v roku 1944 srdce získal vysokopostavený nacistický dôstojník, skladateľov veľký fanúšik. Keď sa vojna skončila, srdce sa vrátilo do kostola.
Vedci teraz dostali príležitosť vyšetriť ho jednoznačne určiť diagnózu. „Nemuseli sme nádobu otvoriť, stačilo vyšetriť srdce zvonka,“ povedal vedúci tímu vedcov, profesor Michael Witt. Všimli si na ňom jemný vláknitý povlak a malé lézie, znaky pokročilej tuberkulózy. Frederik Chopin podľahol zákernej pľúcnej chorobe - tuberkulóze.
