Stand-up šou Silné reči už dávno nie je len okrajovou záležitosťou domácich klubových pódií. Spoľahlivo síce funguje na Youtube, ale ukazuje sa, že komikov tohto druhu dobre znáša aj televízna obrazovka. Jednou z tvárí novej relácie je iránska študentka NASI. Rozpráva o tom, ako jej stand-up pomáha byť na Slovensku cudzinkou.
Emigrovať podľa Nasi dokážu len ľudia s otvorenou mysľou. O svojich rodičoch hovorí, že sa na Slovensku našli a so životom v krajine sa stotožnili. Berie si z nich príklad, pričom rodina ostáva pre ňu stále najsilnejším putom.
Prečo ste s touto zábavou začali?
"V rodine to máme radi. So starším bratom sme vysedávali celé hodiny a pozerali stand-upy naživo z youtube. Tiež je komik a asi pred troma rokmi ho Silné reči začali zaujímať. Najprv sa chodil len pozerať, až ho raz vyzvali, že by si to v kategórii amatérov a nováčikov mohol aj vyskúšať. Odvtedy chodí pravidelne a mňa to pritiahlo tiež."
Ako na vás ľudia reagujú?
"Ozývajú sa mi, volajú. Veľmi ma to povzbudzuje, veď sa stále cítim ako amatérka a musím sa veľa učiť, aby som dohnala ostatných. Som však rada, že šírim dobrú náladu, že stand-up rastie, že ho sleduje čoraz viac ľudí, teraz už aj v televízii a že ich vieme rozosmiať."
Chodí na vaše vystúpenia veľa cudzincov?
"Ako na ktoré. Okrem slovenských stand-upov vystupujeme aj na medzinárodných stretnutiach alebo v skupine Joke’s On You, kde dvakrát za mesiac robíme vyslovene anglický stand-up. Sem chodí oveľa viac cudzincov."
V angličtine sa vám robí zábava ľahšie?
"Určite, je v mojom živote prítomná oveľa dlhšie, hovorím ňou plynule už desať rokov, moji rodičia navyše učia v Bratislave angličtinu. Keď sme prišli na Slovensko, prvé dva roky ma slovenčina nezaujímala. Prišlo to až neskôr a stále mám pred ňou rešpekt."
Čo vás na vystúpeniach najviac baví?
"Vzťah s publikom, ktorý je úprimný. Sme rôzni, a keď si nájdeme nejaký spoločný moment, ktorý zafunguje a zaiskrí to medzi nami, je to úžasný motor."
Spája vás standupistov nejaký konkrétny druh humoru?
"To by som nepovedala, veď všetci sme v inej kondícii a máme iné predpoklady. Uvedomujem si však, že ak chceme vystupovať pre čo najväčšiu skupinu ľudí, musíme byť na to pripravení a využiť také svoje nápady a myšlienky, aby im rozumeli všetci.
Počítame s tým, že nás sledujú ľudia od osemnásť do šesťdesiatosem rokov, preto hľadáme spoločný jazyk pre pracujúcich, študentov, domácich aj cudzincov. Ak sa bavíme o rozdieloch v humore, je to skôr pre naše charaktery – napríklad Jakub Lužina má drsnejší, absurdnejší humor, Gabo Žifčák zase viac ľudský, Matej Adamy čierny."
Kedy vám najlepšie vyjde vtip?
"Asi keď si ho dokážem urobiť sama zo seba."
Musíte sa vtedy veľmi prekonávať?
"Keď sa človeku stane niečo zlé a nepríjemné, často o tom nerád rozpráva. Na stand-upe je úžasné práve to, že vám v tom pomáha. Mám napríklad celkom drsný set o tom, čo som na Slovensku zažila na cudzineckej polícii. Dlho som to nedokázala spracovať a bola som rozčarovaná, ako to tu funguje. Rozhodla som sa s tým po čase vystúpiť a hneď som sa cítila lepšie."
