Andrej Zviagincev sa svojimi filmovými drámami dotýka citlivých miest ľudskej duše. Je divadelník, ktorý sa cez televíziu dostal k filmu, dokonale rozumie scéne i hercom, vyberá si tých správnych a dopraje im práve toľko priestoru, koľko potrebujú.
V spoločenskej dráme Leviatan z roku 2014 žaloval pokrytecký režim budovaný spoločne starými aj novými politikmi, organizovaným zločinom a cirkvou. V najnovšom filme sa akoby vrátil k počiatkom svojej tvorby, keď nakrúcal psychologickú štúdiu vzťahov v dysfunkčnej rodine a okorenil ju presnou dávkou tajomnosti.
Posielali ho kľačať na Červené námestie. Za film o ruskej korupcii sa mal kajať Čítajte Čo je opakom lásky
V kine má film Bez lásky, hoci presnejší preklad je Neláska. Lebo tu nejde o absenciu lásky, ale o jej opak. Všetko je v ňom zaostrené na vykreslenie vzťahov.
Tentoraz nielen medzi odcudzeným otcom a synom, ale aj medzi rozvádzajúcimi sa manželmi, ich novými partnermi, rodičmi, kolegami a celou spoločnosťou.
