Miloš Alexander Bazovský bol známy výtvarník, ktorého rozsiahle dielo sa dočkalo mnohých výstav a vyšlo v početných publikáciách. No jeho fotografické práce sú po prvýkrát samostatne predstavené verejnosti na aktuálnej výstave v Slovenskej národnej galérii (SNG).
Tú však netvoria výlučne fotografie, ale pre lepšiu predstavu pridali kurátori (Aurel Hrabušický a Alexandra Kusá) k niektorým súborom aj jeho maľby či kresby.
Pri takomto názornom porovnaní pekne vidno, že Bazovský „neodkresľoval“ z fotografií otrocky, ale snímky predstavovali len voľnú inšpiráciu pre jeho umeleckú tvorbu.
Navyše sa z fotografií - okrem niekoľkých z dovolenky – nenašli žiadne pozitívy, takže sa nedá vlastne doložiť, nakoľko ich maliar vôbec robil a nakoľko si vystačil len s negatívmi.
Tie sa dostali do majetku SNG ešte v roku 1972, keď ich zadovážila vedúca archívu výtvarného umenia Zora Andrejčáková, ktorá preberala Bazovského pozostalosť.
Podľa Hrabušického neboli negatívy – ktoré sú v zatvorenej škatuľke aj v úvodnej miestnosti výstavy – dovtedy zrejme nikdy použité na verejnosti. Ďalej ležali desaťročia nepovšimnuté, až na publikáciu z archívu o Bazovskom.
Miloš Alexander Bazovský: Bez názvu 1930 – 1945. (zdroj: SNG)„Na výstave Bazovského v Národnej galérii v roku 1997 objavili kurátorky niekoľko fotografií a prezentovali ich – ale nenápadne, akoby bokom, ako také slepé črevo,“ vysvetlil Hrabušický.
„Mne napadlo celé to obrátiť a predstaviť fotky nielen ako apendix, ale ako malý výber. Keď sme prezerali negatívy, zistili sme, že ich bude dosť na celú – a zaujímavú – výstavu.“
Táto výstava má dva ciele, poznamenal kurátor: nielen predstaviť Bazovského ako fotografa – čo ho robí jedným z mála výtvarníkov svojej doby, ktorí systematicky siahali po fotoaparáte –, ale aj preskúmať, akou formou sa jeho zábery pretavili do výtvarných diel.
Predstavené snímky odhaľujú aj jeho fascináciu určitými témami, okrem tradícií, prírody a bukolických scén aj civilizačnými prvkami ako trate, koľaje, telegrafné stĺpy.
Poslednú miestnosť zapĺňajú podľa kurátorky Kusej osobné snímky, ktoré pripomínajú klasický rodinný fotoalbum, ale aj inscenované fotografie, t. j. zábery z akýchsi dobových „umeleckých happeningov“.
