Dejiny o ňom hovoria ako o krvilačnom, ľstivom zloduchovi, ale aj ako o obľúbenom lordovi, spoľahlivom správcovi panstva či spravodlivom sudcovi, ktorého si poddaní vážili a ctili pre jeho múdrosť a miernosť.
Jedno je zrejmé: o trón bojoval tak, že pri tom neváhal použiť aj najradikálnejšie riešenia. Koniec koncov, v jeho časoch to nebolo nič výnimočné.
Niet divu, že osobnosť Richarda III. uchvátila aj Wiliama Shakespeara. Skutočnými postavami z histórie sa inšpiroval vo viacerých svojich hrách.
Aký mohol byť posledný anglický kráľ z rodu Yorkovcov? Poznal súcit, vnímal nejakú ľudskú hodnotu? V čom sa líši údel vládcu a jeho poddaného? Je pre zachovanie rodu a udržanie moci nevyhnutné nemorálne konanie?
Richard III. je najprepracovanejším záporným charakterom svetového dramatika. Je ústrednou postavou, do jej rúk sústredil silu všetkého ľudského zla.
S fyzickým vypätím
Inscenovať dnes Shakespeara znamená priniesť na scénu veľkoleposť a noblesu žánru veršovanej drámy. Predstavuje zároveň istotu materiálu, ktorý znesie najbizarnejšie a najodvážnejšie riešenia podporujúce v divákovi pocit intelektuálneho zážitku aj bez diskusie o funkčnosti a aktuálnosti zámeru.
Režisér Martin Čičvák v SND naštudoval inscenáciu v hlavnej úlohe s Tomášom Maštalírom. O hercovom sústredenom vklade do úlohy krutohlava niet najmenších pochýb, no práve v jeho postave sa najjasnejšie odzrkadlilo, čo znamená, keď sa príliš stavia na mágiu osvedčenej predlohy a vizuálnu reč činoherného divadla.
