Mohsin Hamid: Exit West (Hamish Hamilton 2017, Penguin Books Ltd. Kindle Edition)
„V meste nasiaknutom utečencami, ale stále prevažne žijúcom v mieri alebo prinajmenšom ešte nie otvorene vo vojne, mladý muž stretol v učebni mladú ženu a neprihovoril sa jej.“ Prvý slovný výkop, a my sa okamžite ocitáme uprostred deja, v nemenovanom meste bližšie neurčenej krajiny moslimského kúta sveta, kde atmosféra konfliktu medzi sekulárnou štátnou mocou a silnejúcimi náboženskými milíciami začína zomieľať životy civilných obyvateľov, drviac ich budúcnosť na prach.
Víťaz Man Booker Prize 2017?
Mohsin Hamid v knihe Exit West použil reálne udalosti, ktorým zobral presné miesto a čas a doplnil ich o surrealistické a vizionárske obrazy. Kniha sa stala svojským proroctvom o možnej budúcnosti ľudstva. Exit West nemohol zostať nepovšimnutý. Bestseller v The Times a zároveň The New York Times je zatiaľ v širšom finále špičkovej literárnej súťaže Man Booker Prize 2017 a autorku recenzie by neprekvapilo ani celkové víťazstvo.
Prvý z dvojice hrdinov Saeed je dobrý veriaci, jedináčik, dospelý chlapec žijúci v jednej domácnosti so svojimi starnúcimi rodičmi, neškodnými akademikmi. Nadia, sekulárne zmýšľajúca a vysokoškolsky vzdelaná mladá žena, žije sama, pracuje a jazdí na motorke. Aby toto, pre okolie poburujúce správanie, trocha zmiernila, chodí plne zahalená v čiernom odeve. Nepovažuje ho za biľag a obmedzenie, ale za ochranu pred dotieravými a sfanatizovanými mužmi. Mladí ľudia sa stretnú na vzdelávacom kurze, po čase sa ich vzťah prehĺbi, ale v meste, kde sa ozývajú čoraz častejšie výbuchy, lietajú vrtuľníky, strely neznámych strelcov berú blízkych ľudí a elektrina a jedlo už nie sú bežnou komoditou, sa láske darí veľmi ťažko. V známom prísloví sa varí žaba tak pomaly, že si ani nevšimne, že je do tej miery prehriata, že už nevládze vyskočiť z hrnca. Čoskoro sa ukáže, že so životom je zlučiteľný len odchod.
Príležitosť robí...
Tu začína dostávať príbeh svoj magický ráz. Pojem „zlaté okno príležitosti“ nie je neznámy. Označuje sa ním krátke časové obdobie, keď je možné úspešne vykonať nejaký skutok. Ak sa tento čas prepasie, okno sa navždy zatvára, šanca je navždy preč. Mohsin Hamid nepoužíva okná, ale dvere. V ťažko skúšanom meste sa šíria zvesti, že sa dajú nájsť dvere, ktoré z jednej strany vyzerajú obyčajne, ale na druhej strane čakajú pokojné pláže, slnečné ostrovy, pohostinné mestá. Samozrejme, dvere sú tajné a strážcovia, ktorí prevedú utečencov labyrintom do vytúžených oáz, majú svoju cenu. Saeed a Nadia si zbalia maličké batôžky s dokladmi a málom peňazí, a keď sa to už nedá vydržať, skúsia na také dvere zaklopať. Majú šťastie a ocitnú sa na gréckom ostrove Mykonos.
Je zvláštnosťou tejto knihy, že sa nezaoberá opisom samotného úteku. Nečítame o dlhých pochodoch, plavbách na nezabezpečených člnoch, pašeráci ľudí fungujú skôr ako vrátnici do iných svetov. Autor tento úsek reality ponecháva reportérom, on sa sústreďuje na situácie, ktoré nastávajú na miestach, kde sa utečencom viac či menej ochotne ponúka pomoc. Mykonos predstavuje klasický utečenecký stanový tábor, kde prvú úľavu z toho, že bezprostredne nehrozí smrť, strieda bezútešnosť existencie v prehustenom priestore plnom pútnikov z celého sveta, strata ľudskej dôstojnosti, strach, že sa raz minú peniaze a možnosť, že človeka pošlú dverami zasa naspäť, do náručia istej smrti. Saeed a Nadia sa preto pohnú hľadať nové dvere a zrazu sa ocitnú v Londýne, v krásnom dome. Čitateľ si čochvíľa domyslí, že dvojica sa ocitla v skupine squatterov, ľudí, ktorí obsadzujú prázdne domy. Kontrast medzi luxusnou prázdnotou vily v štvrti Kensington a prepchatým táborom, opis číreho živočíšneho šťastia, keď Nadia po prvý raz po mesiacoch vojde do horúcej sprchy a vyutiera sa mäkkým uterákom, patria k momentom, keď autor ukazuje svoj talent nepateticky upozorňovať na to, aký bezútešný je život utečencov. V londýnskej časti príbehu hrozí konfrontácia medzi nevítanými prišelcami a pôvodným obyvateľstvom, ktorá napokon zhasne na tom, že domáci nechcú alebo už nedokážu utopiť cudzích privandrovalcov v krvi. Tu sa Hamid presúva do sveta hypotetických vyústení stále nevyriešeného problému prisťahovalectva.
Archív SMEEšte jedny dvere
Autor ďalej opisuje jednu možnú smerovku budúcnosti, v ktorej výmenou za ťažkú prácu prišelci môžu dostať štyridsať štvorcových metrov obytného priestoru s elektrinou, vodou a wi-fi. Áno, elektrina, zázračná šťava, ňou sa dá nabiť mobilný telefón, ten bájny prístroj, budiaci údiv v Európanoch, ktorí akoby si nedokázali uvedomiť, že malá škatuľka predstavuje jediný kontakt s rodinou, vlasťou, priateľmi roztrúsenými po svete, je miestom výmeny životne dôležitých informácií, vecou, bez ktorej je utečenec dneška stratený tak ako námorník bez kompasu na mori a v hmle. Dvojica prijíma ponuku britskej vlády, zapojí sa do práce a vlastne si buduje priestorovo luxusnejšiu verziu života na ostrove Mykonos, len bez mora a krásy. Bezpečie, tupá mechanická existencia, to nestačí. Predovšetkým Nadia, z dvojice tá slobodomyseľnejšia, menej deprimovaná stratou domova, príbuzných a identity ako Saeed, potrebuje viac, potrebuje roztiahnuť krídla.
Nasleduje hľadanie posledných dvier príbehu. Za nimi nájdeme Marin, kopec s osadou blízko centra San Francisca v Kalifornii. Tu vzniká nový svet, tu je migrant slobodným človekom, ktorý sa môže rozhodnúť, kam a ako nasmeruje svoje kroky. To uvoľňuje rôzne spoločenské tabu, ale aj väzby, ktoré mali byť trvalé. Láska, či skôr hlboké priateľstvo medzi Saeedom a Nadiou, začína ochabovať, v prostredí Marinu sa on môže vydávať cestou viery, ktorá mu pomáha udržať pohromade jeho vesmír, udržať identitu, spojenie s miestom, z ktorého prichádza. Nadia naopak, môže odhodiť celý systém príkazov a zákazov, ktoré ju tam obmedzovali a konečne si naplno uvedomiť vlastné potreby a orientáciu.
Žijeme v ére strachu. Je do istej miery racionálny, ale často je len automatickou reakciou našich mozgov na niečo neznáme. Mohsin Hamid stojí na pomyselnom vŕšku a káže a prorokuje, vyzýva, aby sme sa nebáli, aby sme sa chápali a namiesto boja a vraždenia hľadali spoločné riešenia. Chce, aby sme si uvedomili, že sme obyvateľmi jedného sveta, ktorý je v neustálom pohybe, a že ten pohyb môže byť obohacujúci, nie zničujúci. Možno má pravdu, možno nie. Možno preváži to dobré a možno sa svet utopí v moriach krvi. On v každom prípade ponúka návod na síce nedokonalú, ale dobrú budúcnosť. Ponúka nádej a útechu. Nebolo by zlé, keby svojimi veštbami trafil do čierneho.
