„Okolo božej ruky bolo toľko rečí, ako keby som Angličanom ukradol peňaženku,“ pyšne hovoril Diego Armando Maradona, keď bol v Cannes.
Lebo predstavte si, aj on bol raz hosťom najväčšieho filmového festivalu na svete. To preto, že jeho dva góly proti Anglicku na majstrovstvách sveta v roku 1986 totálne omráčili Emira Kusturicu.
Bosniansky režisér sa pozeral na to, ako sa Maradona prekľučkoval cez celé ihrisko a nechápal, že sa vtedy neotvorili nebesá.
Videl v tom viac ako športový výkon. Videl v tom revolučné gesto, pomstu. Keď o ňom potom nakrútil film, nebolo to preto, aby sa spolu spomínali život futbalovej legendy.
Bolo to preto, aby sa spolu rozprávali o politike. A v názoroch boli spriaznené duše. Ich premiéra v Cannes bola skvelým divadlom, presnejšie komédiou, v ich filme vybuchovali emócie ako ohňostroj.
Teraz ho má v programe televízia Joj.
Kusturica sa však riadne narobil, hoci je vo filme takou osobnosťou ako Maradona vo futbale, pri nakrúcaní sa ocitol v pozícii malého chlapca. Muž s mafiánskym účesom nebol veľmi spoľahlivý.
Niekedy Kusturicovi zabuchol dvere auta pred nosom, inokedy ho nechal márne čakať samého pri pive.
Bolo to v čase, keď už druhýkrát unikol smrti po nekontrolovanej konzumácii drog a cítil sa znovu ako majster sveta. Navštevoval fanúšikov, ktorí založili niečo ako rád božej ruky, alebo chodil do baru, kde spieval pesničku na oslavu seba samého.
Kusturica v Cannes hovoril, že je asi smrti odolný, on na to nemal veľmi čo povedať: „Vôbec si o sebe nemyslím, že som boh. Ale keď si to o mne myslia iní, nebudem im to vyvracať.“
Joj Cinema: Utorok 14.40, streda 16.40
