Osud nevie hrať kocky. Je zbabelý, zákerný a vždy chce vyhrať. Ale literárne príbehy sa občas pokúšajú hrať aspoň trocha vyrovnanú hru. Zväčša sa to ale nedarí, aj keď čítanie s osudovými zvratmi je v prípade Prebúdzania levov izraelskej autorky Ajelet Gundar-Gošen občas na remízu s osudom.
Neurochirurg Ejtan Grün je charakterný muž, ktorý si ctí poctivosť, a preto sa dostane na svojom bývalom pracovisku do sporu so svojím nadriadeným. Prosto, podľa neho úplatky nepatria k práci lekára, a tak sa rozhodne radšej odísť aj s rodinou kamsi do púštneho mestečka pánubohu za chrbtom. Jeho manželka Liat toto rozhodnutie podporuje, veď je policajtka a charakterný lekár je pre ňu vzorom.
Lenže neurochirurg Ejtan zrazí raz nadránom pri návrate z nemocnice po ťažkej šichte domov v púšti Eritrejčana, imigranta. Keď vystúpi z auta, zistí, že chlapík má zranenia nezlučiteľné so životom, aj keď ešte žije. Ale ako lekár vie, že už len minúty. A jeho auto vyzerá vlastne také nepoškodené. A vonku je tma, veď to nikto nevidel. Jeho a nejakého černocha čierneho ako tá tma.
A z miesta nehody ujde.
Začiatok príbehu nás privádza do špirály rozprávania, ktorému dominuje prekvapenie, ľudská nepozornosť, prehliadanie, rôzne interpretácie skutočnosti. A utečenci bojujúci o holé prežitie, utečenci plní predsudkov, vlastného práva, krvnej pomsty, vypočítavosti. Nie je to povrchné rozprávanie nejakého detektívkarského autora, ktorý sa prple v sexuálnych úchylkách zapršaného Švédska, nie sú to príbehy vybuchujúcich áut a helikoptér FBI, ktoré naháňajú zločincov v uliciach Mesta anjelov. To, čo sa pred nami rozvíja, je napínavý, takmer reportážny príbeh, v ktorom sa pozeráme do tej časti spoločnosti, ktorú nechceme vidieť.
Psychologička napätia
Ajelet Gundar-Gošen (1982) je izraelská spisovateľka, scenáristka, filmárka a vyštudovaná psychologička. Zaujala už svojím debutovým románom Jedna noc, Markovič, za ktorý získala cenu Sapir. Jej druhý román Prebúdzanie levov sa už stihol stať bestsellerom v Nemecku či v Británii. Pracovala aj v asociácii pre občianske práva v Izraeli, kde sa venovala problematike, o ktorej hovorí aj jej druhý román – teda ľuďom, ktorých nevidieť. Alebo ich nechceme vidieť?
