Moja ruská babka a jej americký vysávač, Štyri hostiny či Dve medvedice. Knihy, do ktorých sa začítate a objavíte bizarné postavičky ako vystrihnuté z Podkarpatskej Rusi, židovských vtipov, poviedok Isaaca B. Singera. A pritom čítate o vojnách, tragédiách, smrti, len tak nejako sa pritom usmievate. Meir Shalev píše o Izraeli a Izraelčanoch a môže si dovoliť byť ironický, veď sú so štátom Izrael rovesníci.
Narodili ste sa v tom istom roku ako Izraelský štát. Čo bol Izrael ako mladý a ako je to dnes?
Izrael je teraz oveľa rešpektovanejší, je v tom správnom rozlete, ale aj viac nehanebný. S istotou však môžem povedať, že aj keď sme obaja sedemdesiatnici, ja vyzerám podstatne lepšie.
Píšete o modernej histórii štátu Izrael, respektíve o tom, ako sa dejiny zapísali do ľudských životov. Niekedy to vyzerá ako paródia, niekedy ako nostalgia. Čo pre vás znamenajú dejiny Izraela?
Nie som nostalgická osoba a neviem písať o histórii Izraela. To, o čom píšem, je charakter. Teda to v ľuďoch, čo žije alebo žilo v Izraeli v určitých časoch a rokoch. História moderného Izraela je súčasťou môjho života a dúfam, že môj štát bude môj život považovať za rovnako dôležitý pre seba.
Akú úlohu vo vašom písaní hrá humor? Môžeme sa smiať histórii?
Môžeme sa smiať takmer všetkému. Pochádzam z rodiny, ktorej členovia sa smiali dokonca aj na svojich pohreboch. Je to aj židovská medicína - vtipkovať o našich zlyhaniach a katastrofách. Je to skutočne prítomné v mojom písaní a v mojom živote a som šťastný, že mám túto schopnosť.
Vaše postavy sú často prisťahovalcami z rôznych kútov strednej a východnej Európy, utečencami, bláznami a nadšencami, idealistami hľadajúcimi lepší svet. Je to skutočnou podstatou Izraela?
To, čo ste pomenovali, je pravá podstata pôvodu mojej rodiny. Moji starí rodičia boli priekopníkmi, ktorí do Izraela prišli na začiatku 20. storočia so silným ideologickým presvedčením, ktoré vychádzalo z hodnôt sionistických socialistov. Teda boli to nadšenci hľadajúci a veriaci v lepší svet. Väčšina Izraelčanov prichádzala oveľa neskôr aj z iných častí sveta. Dnes sme dokonale pomiešaný šalát, ktorý sa nepodáva v žiadnom inom kúte sveta.
Vo vašich knihách môžeme cítiť prítomnosť konfliktov s okolitým svetom. Ako by podľa vášho názoru mal vyzerať skutočný mier na území Izraela obklopeného arabským svetom?
Na túto otázku, nazdávam sa, je nesmierne ťažké odpovedať. V posledných rokoch nejde ani tak o konflikt Izraela a okolitého sveta, ale o skutočnosť, že arabský svet je zaneprázdnený svojimi vlastnými vnútornými a zmätočnými vojnami bez akejkoľvek izraelskej pomoci. Napriek tomu som si vždy želal rokovať s Palestínčanmi o mieri a dúfam, že sa to uskutoční čo najskôr.
Pre nás v strednej Európe je Izrael mierne exotická krajina s odlišnými klimatickými podmienkami, ale aj dobre známa krajina s množstvom ľudí (a tradícií, jedla ...) z našich stredo- a východoeurópskych miest a obcí. Vnímate svoje korene? Ktorá časť Európy bola domovom vašej rodiny?
Viacerí moji predkovia pochádzali z dedín na Ukrajine. Otec môjho otca zasa prišiel z Petrohradu a otec mojej matky z Varšavy. Obaja moji rodičia sa však narodili už tu, pred vznikom štátu Izrael. Takže ja som Izraelčan, ktorý je synom Izraelčanov. V dejinách našej rodiny nemáme žiadnych skvelých, významných ľudí. Moja matka hovorila, že sme potomkami Golema z Prahy. Mimochodom, Golem takisto znamená v hebrejčine blázon.
Váš najnovší román, Dve medvedice, evokuje biblický príbeh proroka Elizea. Biblický príbeh o Elizeovi je brutálny, je v ňom zabitých 42 detí, ktoré sa mu vysmievali za jeho plešatú hlavu. Prečo ste sa rozhodli pre takýto príbeh?
Chcel som napísať román o brutálnej pomste, čo je emócia a akcia, ktorej sa mnohí ľudia boja, a príbeh o Elizeovi a medveďoch sa mi zdal dobrou analógiou. Dve medvedice však nie sú biblickým románom, ale príbehom, ktorý sa odohral a odohráva v našej súčasnosti.
Archív SMEAko spisovateľ pracuje v Izraeli? Sú dnešní Izraelčania odhodlaní čítať knihy o koreňoch svojej vlasti?
Myslím, že áno. Všetky moje romány sa v Izraeli predávali veľmi dobre. A tajne dúfam, že ich kupujúci aj prečítali.
Okrem románov píšete stĺpčeky v novinách. Aké miesto v literatúre má politické myslenie? Je literatúra dobrým miestom pre politické myšlienky?
Vo svojich stĺpčekoch vyjadrujem niekedy svoje ľavicové sekulárne názory. Ale nepoužívam svoje romány na to, aby som ich propagoval.
Aká je vaša spisovateľská rutina? Ste ranný vták alebo píšete vo večerných hodinách? A potrebujete nejaké špeciálne povzbudenie? Pijete kávu, čaj, keď píšete? Počúvate hudbu? Píšete doma alebo máte nejaké štúdio či kanceláriu?
Som ranný vták. Zostalo mi to z obdobia môjho detstva. Pracoval som často so svojimi strýčkami v našej mliekarni. Popoludní sa stávam ťažkopádnym a vo večerných hodinách dokonca neproduktívnym idiotom. Píšem doma na kuchynskom stole a niekedy počúvam hudbu: Requiem, Stabat mater, Beatles, grécku hudbu.
A posledná otázka: povedzte nám o svojich obľúbených autoroch a knihách.
Nemáte priestor na plnú odpoveď. Milujem veľa autorov a kníh. Povedzme niekoľko: Vladimir Nabokov. Hermann Melville. Nikolaj Vasilievič Gogoľ. Šmuel Josef Agnon. Jean Rouaud. Jehuda Amichai. Bohumil Hrabal. Isaac Babel. Mark Twain. Gabriel García Márquez. Shalom Aleichem. Josef Hašek. Saul Bellow. William Faulkner. A mnohí ďalší. Páči sa mi najmä Lolita, Moby Dick, Huckleberry Finn, Klub Pickwickovcov a mnohé ďalšie.
Meir Shalev - Archív SMEProfil
Meir Shalev sa narodil v roku 1948 v Nahalale v Izraeli, teda v štáte, ktorý vznikol v tom istom roku. Počas vojenskej služby sa zúčastnil aj v známej arabsko-izraelskej šesťdňovej vojne v roku 1967 na Golanských výšinách. Po povinnej vojenčine pôsobil v televízii ako moderátor, redaktor, mal vlastnú diskusnú šou. Prispieval do novín ako publicista. Prvý román Modrý vrch publikoval v roku 1988 a rozpráva o komunite východoeurópskych emigrantov ako izraelských pionierov. V slovenčine vyšli okrem Modrého vrchu aj knihy Chlapec a holubica, Moja ruská babka a americký vysávač, Štyri hostiny a najnovšie román Dve medvedice, kniha o absurdnej pomste a vášni, ktorá pretrváva generácie.
Knihy Meira Shaleva v slovenčine
Štyri hostiny
(preložil Oto Havrila)
Malá palestínska dedinka v tridsiatych rokoch minulého storočia tvorí pozadie príbehu chlapca menom Zajde a jeho matky, príťažlivej Judith. A troch mužov. Každý z nich bojuje o priazeň ženy, lenže, ako to už býva, o miesto v srdci sa nedá súperiť. O to sa treba uchádzať.
Modrý vrch
(preložil Igor Navrátil)
Román opisuje komunitu východoeurópskych emigrantov ako pionierov a ich život v novej krajine. Rozprávačom je Baruch, vnuk jedného zo zakladateľov dediny. Román ponúka očarujúce rozprávanie o neľahkých skúsenostiach prvých židovských osadníkov, napriek tomu je veľmi zábavný a vtipný.
Moja ruská babka a jej americký vysávač
(preložil Oto Havrila)
Autobiografický román, v ktorom nachádzame reálne miesta a reálnych ľudí. Ako prezrádza nadpis, hlavné postavy sú dve: autorova babka Toňa, ktorá pochádzala z Ukrajiny, a obrovský americký vysávač, ktorý jej poslal z Ameriky švagor Ješajahu. Poetický a zábavný román je príbehom o čistote, emigrácii a nádeji.
Chlapec a holubica
(preložil Oto Havrila)
Rozprávač Jair Mendelson, turistický sprievodca po jeruzalemských pamiatkach, zájde aj na cintorín príslušníkov Palmachu, podzemnej armády, ktorá bojovala počas izraelskej vojny za nezávislosť. Na cintoríne sa jeden osemdesiatročný Američan, niekdajší príslušník Palmachu, rozhovorí o akomsi chlapcovi, ktorý počas bitky o kláštor tesne pred smrťou vypustil poštového holuba za svojím dievčaťom do Tel Avivu.
Dve medvedice
(preložila Silvia Singer)
V roku 1930 spáchali u nás v mošave samovraždu traja sedliaci. Tak to bolo zapísané do záznamov výboru mošavy a tak to stanovil aj anglický policajný seržant, ale všetci vedeli, že na život si siahli iba dvaja samovrahovia a ten tretí bol zavraždený. O sedemdesiat rokov neskôr Ruta Tabori, stredoškolská učiteľka Biblie, spomína na prvú vraždu v mošave, píše a rozpráva o histórii svojej rodiny, o svojom dedovi, manželovi, bratovi a synovi, ktorí sa vždy riadili inštinktmi a emóciami, o priateľstve medzi mužmi, o láske a zrade, no predovšetkým o pomste a odplate.
