O KNIHÁCH

Keď má byť písanie živobytím

Odovzdaním rukopisu sa život knihy nekončí. Od jej autora až k čitateľovi ju čaká niekoľko zásadných krokov.

Archív SME

Odovzdaním rukopisu sa život knihy nekončí. Od jej autora až k čitateľovi ju čaká niekoľko zásadných krokov. Vrátane korektúr, grafiky, cez tlač, distribúciu, predaj a následnú propagáciu sa na jednom titule podieľajú desiatky ľudí, ktorých neživí len láska k literatúre.

Písaním kníh sa na Slovensku neuživíte. To je často jedno z prvých odporúčaní, ktoré začínajúci autor dostáva. Literatúra môže byť len koníčkom, ktorý sa vyplatí „pár vyvoleným“. Vraj nech sa spisovateľ ako chce snaží, hoci aj napíše bestseller, väčšina zisku poputuje do rúk vydavateľovi alebo predajcovi. Je to však naozaj tak? Kde skončia peniaze z knihy, ktorú čitateľ kúpi v priemere za dvanásť eur?

Článok pokračuje pod video reklamou

Predstava, že na zúboženom talentovanom spisovateľovi visia desiatky ľudí, ktorí žijú z jeho tvorby, je prehnaná. V prvom rade sa na prípadnom úspechu jeho knihy podieľajú. Kniha má svoj cyklus a odovzdaním rukopisu sa jej reálny príbeh len začína.

Pravda je, že slovenských spisovateľov pribúda, a nie každý môže byť len touto prácou živý. V tomto prípade je profesionálny autor naozaj výnimkou. Najmä taký, ktorý potrebuje splácať hypotéku, živiť a šatiť seba, prípadne ďalších rodinných príslušníkov, a zároveň by rád vydával nezávislé romány vo frekvencii raz za päť rokov. Na to, aby ste mohli doma tvoriť a dostávať za to „výplatu“, potrebujete logicky knihy predávať. Sám to však zvládnete len ťažko. Predstava, že cena za knihu rovná sa váš zisk, je síce častá, ale nepravdivá. Pozrime sa teda na to, koľko jedna kniha vlastne stojí, a to nielen autora, ale aj ľudí, ktorí sa na celom procese podieľajú.

Prvý vykročí vydavateľ

Keď sa vášho rukopisu zhostí vydavateľstvo, práve s ním riešite následné financie. Väčšina autorov dostáva zálohu, tzv. licenciu, ktorá sa pohybuje od dvesto eur až po tisícky. Vydavateľstvo udeľuje zálohu podľa toho, či má s autorom skúsenosti, prípadne ako knihe a jej úspechu verí. Ďalším bonusom z hľadiska financií je percento z maloobchodnej odporúčanej ceny. To opäť určuje vydavateľ a bežná hranica pre autora beletrie je osem až pätnásť percent.

Vo vydavateľstve vrátane honoráru pre autora, ostáva 50 percent z knihy, zvyšných 50 percent putuje do distribúcie. „Vydavateľ zaplatí všetky náklady – licenciu autorovi, tlač, dopravu, preklad, redakciu, marketing, reklamu atď., a v ideálnom prípade mu časť ceny zostane,“ vysvetľuje Juraj Heger, majiteľ vydavateľstva Slovart. „Kým sa však nepredá dosť kusov na to, aby sa pokryli všetky náklady, nezostane mu prakticky nič. Na vysvetlenie. Ak by náklady na knihu boli desať eur za kus a vydavateľ by inkasoval dvadsať eur za kus, výroba tisíc kníh by stála desaťtisíc eur a vydavateľovi sa vráti, až keď predá – a zinkasuje – päťsto predaných kníh. Až potom naozaj tvorí zisk.“

Vydavateľstvá okrem iného platia prenájmy priestorov, platy zamestnancov a nezabudnime tiež na dane a odvody.

Zisk kníhkupca sa ráta pri jednej knihe v centoch

Keď sa kniha úspešne dostane ku kníhkupcom, 50 percent z nej už ostalo vo vydavateľstve vrátane menšej časti u autora. Zvyšok má v rukách kníhkupec. Viac vysvetľuje Michal Brat z Martinusu.

„Pre získanie lepšieho obrazu musíme začať pojmom rabat. Rabat zjednodušene znamená, koľko z maloobchodnej odporúčanej ceny (MOC) s DPH, ktorú odporúča vydavateľ, zostane kníhkupcovi na pokrytie nákladov a prípadný zisk. Predpokladajme knihu s MOC desať eur. Desať percent z tejto sumy je DPH, ktorá ide štátu. Priemerný rabat je okolo 35 percent, závisí však od viacerých okolností (slovenskí vydavatelia a beletria majú vyšší rabat, zahraničné tituly nižší; kníhkupectvá s väčším obratom zvyčajne majú ešte objemovú zľavu vo forme vyššieho rabatu). Ak teda kniha stojí desať eur a kníhkupec na ňu dostane nákupný rabat (nákupnú zľavu) 35 percent, z predanej knihy mu teoreticky zostane 3,50 eura.“

To je však pred započítaním všetkých nákladov na fungovanie firmy alebo prípadných zliav. Ak na knihu dá kníhkupec zákazníkovi zľavu 20 percent, zrazu mu na pokrytie tých nákladov nezostáva 3,50 eura, ale iba dve eurá. Konečný zisk kníhkupca sa v závislosti od týchto nákladov pohybuje v malých desiatkach centov za takúto modelovú knižku.

Propagácia predáva

Podľa slov Lukáša Bonka z Panta Rhei medzi najvýraznejšie náklady kníhkupcov patrí nájomné platené obchodným centrám, energie, výplaty zamestnancov, obstaranie vybavenia činnosti, správa informačného systému, marketing a všetky obslužné činnosti.

Práve marketing a propagácia sú často pri predaji konkrétneho titulu kľúčové. „Marketingové oddelenie pripravuje neustále akcie, besedy, krsty a snažia sa využiť čo najviac komunikačných kanálov na propagáciu kníh a autorov,“ dodáva. Pri stovkách kníh, ktoré vychádzajú, však nemôžu všetci autori dostať rovnaký priestor. Reklamné aktivity preto nevyvíjajú len kníhkupci, ale aj vydavateľstvá, ktoré môžu svojim autorom napríklad kúpiť viditeľné umiestnenie na pultoch či vo forme pyramíd, prípadne doplniť vystavené knihy o reklamné bannery. „Okrem garantovaných pozícií, samozrejme, umiestňujeme tituly na žánrové pozície alebo do sekcie ‚novinky‘ či tzv. bestsellery. Väčšina vystavenia je tak bez finančnej podpory autora/vydavateľstva a rozhoduje o ňom naše nákupné oddelenie, ale aj naši zamestnanci v predajniach.“

Začínajúci autor si vo veľkej miere robí propagáciu sám. Cestuje po besedách, prespáva v cudzích mestách, oslovuje novinárov alebo inými spôsobmi investuje do vlastnej reklamy. Jeho príjem z knihy sa aj o tieto položky scvrkáva.

Neúspech autor nepokryje

Ak by ste ako autor beletrie chceli mať z písania ročný príjem napríklad 12-tisíc eur, mali by ste touto logikou ročne predať približne desaťtisíc vlastných titulov. Na Slovensku sa pritom za magickú hranicu úspechu považuje už dvetisíc kusov. Súvisí to s veľkosťou trhu aj kúpyschopnosťou obyvateľstva.

Vydať knihu, najmä debutantovi, je teda risk pre všetky zúčastnené strany. Avšak, keď sa vo vydavateľstve či u kníhkupca jednému titulu nedarí, prípadnú stratu dokáže vykryť iná, nadpriemerne predávaná kniha. Autor však pri neúspechu len ťažko tak rýchlo získa investovaný čas a peniaze nazad, nehovoriac o dôvere vydavateľstva.

Mnoho autorov preto čoraz častejšie uvažuje o tom, že si knihu vydá svojpomocne alebo len online, aby ušetrili náklady. Starať sa o knihu nielen ako autor, ale tiež ako vydavateľ, distribútor či predajca je však práca na plný úväzok. Okrem toho, nie vždy vykonaná profesionálne, čo sa na výsledku a následnom predaji často prejaví.

Ďalšou možnosťou sú preto rôzne literárne súťaže alebo granty, akými je napríklad Fond na podporu umenia. Ten ponúka dokonca mesačné štipendium, ktoré má fungovať ako podpora pri tvorbe. Samozrejme, získať ho sa nepodarí každému žiadateľovi.

Jedinou cestou teda ostáva vytrvať, pracovať a dúfať. Živiť sa písaním kníh je totiž možné, len keď píšete knihy úspešné. A na to, aby sa vašim dielam darilo, potrebujete okrem talentu aj šťastie.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  2. Talent - vzdelanie - úspech
  3. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu
  4. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
  5. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  6. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  7. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  8. Slovanet spustil LTE internet aj na juhu Tokaja
  9. Hľadá sa: Vzťah z rozumu. Darujte na Valentína predplatné SME.sk
  10. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME
  1. Ak Vás nikdy nič nebolelo, nestrácajte čas čítaním tohto článku!
  2. Uvažujete nad solárnymi kolektormi? Získajte príspevok až 1750 €
  3. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  4. Príbeh tradičného družstva - príbeh Antonína Kvapila
  5. V Botanickej záhrade SPU otvorili jedinečnú výstavu orchideí
  6. Noc architektúry 2018
  7. V súťaži Záhrada, Park a Detail roka uspeli absolventi SPU
  8. Mieru spracovania odpadu zvyšujú automatizované linky
  9. Talent - vzdelanie - úspech
  10. Príbeh tradičného družstva - príbeh Iva Hlisnikovského
  1. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 27 788
  2. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s? 19 812
  3. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 12 784
  4. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 6 521
  5. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 6 394
  6. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno? 5 768
  7. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 3 661
  8. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 3 397
  9. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu 3 174
  10. Nové komorné bývanie v Karlovke? Karlove 3 101

Téma: O knihách


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Hovorili sme s Babindolčanmi: Bohatí susedia ich prekvapili

Ľuďom v Babindole sa nepáči, ak sa o nich hovorí ako o bohatej dedine. Zbohatlo podľa nich len pár jednotlivcov.

KOMENTÁRE

Snaha o minimalizáciu škody

Hlavní aktéri babindolskej kauzy nasadili špecialistov na krízovú komunikáciu.

ŠPORT

Za megapodvod minidištanc? Rusov možno na olympiáde omilostia

Rusi túžia kráčať pod svojou vlajkou.

Neprehliadnite tiež

Novým trendom je dokumentárna beletria. Ľuba Lesná takú knihu napísala

Tisícročná žena spája osudy štyroch žien. Vyvracia mýty, ktoré o nich vytvorili muži.

Spustila sa kamera a ja som tam zase bola. 22. júla na ostrove Utøya

V Berlíne mal premiéru film o nórskej tragédii, pre SME o tom hovorila hlavná hrdinka.

Do Ostravy príde Warholova múza a herečka z bondovky

Grace Jones je ikonou, jej vystúpenie sú na rozhraní koncertu a šamanského rituálu.

RECENZIA

Každé ráno sa prebúdza so strachom, že je nula. Spisovateľ platí za to, že je superstar

V slovenčine pokračuje vydávanie literárnej senzácie Môj boj.