SME
Utorok, 25. január, 2022 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Dvojitý agent, ktorý má rád Vietnam aj Ameriku

Ak si neuvedomíme vlastnú neľudskosť, budeme stále v pokušení veriť, že môžeme viesť „dobrú“ vojnu.

Viet Thanh Nguyen - Archív SMEViet Thanh Nguyen - Archív SME

Som špión, spáč, špiceľ, človek dvoch tvárí. Azda teda nie je prekvapivé, že som zároveň človek dvoch myslí. Hovorí hlavná postava románu Sympatizant. Dvojitý agent, sčasti Američan, sčasti Vietnamec, vidí svet zložito. Tak ako jeho autor, Viet Thanh Nguyen, nositeľ Pulitzerovej ceny za rok 2016.

Hlavná postava románu Sympatizant sa konfrontuje s dvoma (troma?) identitami – Severovietnamec, Juhovietnamec (a Američan či Francúz). Napokon, je to dvojitý špión. Vďaka tomu sa vám však podarilo vykresliť pozitíva aj negatíva všetkých bojujúcich strán vo Vietname. Predovšetkým negatívnych stránok, dodajme. Bol to zámer?

Skryť Vypnúť reklamu

Jednoznačne áno. Prečítal som množstvo americkej a vietnamskej vojnovej literatúry a väčšina tejto literatúry vnímala vojnu len z jednej strany. Ak sa spisovateľ pokúsil nazerať na vojnu z druhej strany, teda z pohľadu nepriateľa, zvyčajne mu išlo o jeho humanizáciu. Ale čo ak nepriateľ bol humánny aj nehumánny súčasne? Skvelá literatúra, ktorá vnímala vojnu len z jednej strany, bola schopná povedať aj na svoju adresu, že bola ľudská aj neľudská. Mojou ambíciou bolo vyrozprávať príbeh, ktorý rozpráva o ľudskosti a neľudskosti všetkých strán, ktoré sú schopné nielen šľachetných činov, ale aj zverstiev. Myslím, že len takto môžeme odvrátiť vojnu; ak si neuvedomíme vlastnú neľudskosť, budeme stále v pokušení veriť, že môžeme viesť „dobrú“ vojnu.

Skryť Vypnúť reklamu

Pozitívne z vášho obrazu napriek presvedčeniu protagonistu nevychádzajú ani príslušníci Vietkongu – čitateľovi chýbajú postavy, s ktorými by sa mohol stotožniť. Vám nie?

Stotožňujem sa so svojím rozprávačom, špiónom, ktorý je Francúz aj Vietnamec, ktorý vníma všetko z oboch strán. Nechcel som vytvoriť román, ktorý by obhajoval jednu stranu, napríklad, že na našom území pôsobil hrdinský Vietkong. Myslím si, že môj špión je sympatická postava, napriek tomu, že je dvojitý agent, klamár, alkoholik, sukničkár a, koniec koncov, aj vrah. Prečo by ho pre toto niekto nemal mať rád?

Utiekli ste zo severného aj južného Vietnamu a napokon skončili v USA – váš obraz Američanov, najmä ich vzťahu k vietnamským utečencom, nie je mimoriadne sympatizujúci, skôr naopak, vidíte ho ako prezieravý, skôr arogantný ako empatický. Prečo?

Skryť Vypnúť reklamu

Vyrastal som medzi Američanmi a poznám ich aspoň tak dobre ako oni sami seba. Samozrejme, že som aj Američan. Ale som aj Vietnamec, aby som sa cítil iný ako ostatní Američania a bol schopný vidieť ich ako outsider. Aby som ich mohol tvrdo kritizovať, musím s nimi aj sympatizovať. Inak by moja kritika bola úbohá a nepriateľská. Namiesto toho je moja kritika plná takej pravdy, akú môže hovoriť len ten, kto je domáci aj outsider.

Vy sám ste súčasťou dvoch svetov, vietnamského aj amerického. Namiesto potenciálne autobiografického románu ste uprednostnili špionážny román. Rola dvojitého špióna logicky vedie k vyostrenému obrazu oboch svetov, možno nie celkom objektívnemu. Počítali ste s týmto rizikom?

Moja autobiografia je dosť nudná, to moji rodičia riskovali všetko. Ja som prežil emocionálne nevyrovnaný život utečenca, ktorý celkom nezapadol. V USA sa od príslušníkov menšín očakáva, že budú písať autobiograficky, pretože to je jediná pravda, ktorú údajne poznáme. To som však odmietol, hoci by to bola ľahšia cesta k uverejneniu. Riskoval som, keď som namiesto autobiografie napísal niečo, čo bolo kritické k Spojeným štátom (nehovoriac o Vietname alebo o vietnamských Američanoch). Riskoval som aj preto, že moja hlavná postava je dvojitý špión. Rovnako ako ja vidí každý problém z oboch strán. Autor je vystavený riziku atakovania zo všetkých strán, ale toto by mal každý spisovateľ podstúpiť.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa The New York Times ste sa v románe „museli skrývať pod toľkými vrstvami, že ste si neboli istý, kým ste“. Je tento postreh presný?

V prípade môjho špióna to je správne. Otázka znie, v čo verí. Verí v komunizmus, ale takisto má rád kapitalizmus. Verí vo Vietnam, ale má rád aj Ameriku. Tieto postoje nie sú v tom historickom čase zmieriteľné. Nemožno byť revolucionárom, ak vidíte problémy z oboch strán. Revolucionári sú najúspešnejší, keď veria v jednu vec. Tento konflikt bude jeho tragédiou, ale pramení v jeho schopnosti empatie pre všetkých.

Postava dvojitého špióna je častá v špionážnych trileroch – ste ich čitateľom? Niektorí autori majú aj konkrétne skúsenosti so spravodajskými službami (Le Carré, Forsyth...). Ako ste sa vyrovnávali s deficitom tejto konkrétnej skúsenosti, lebo vaša postava dvojitého špióna je veľmi presvedčivá?

Skryť Vypnúť reklamu

Milujem špionážne romány a čítal som Le Carrého aj Forsytha a mnoho ďalších autorov, ako Joseph Conrad a Graham Greene. Všetci títo autori majú osobné skúsenosti s dobrodružstvom, dokonca so špionážou. Ja nie. Ak je môj román presvedčivý, som spokojný. Myslím, že na úspechu románu sa podieľajú sympatie s hlavnou postavou, moje hlboké znalosti amerického a vietnamského sveta a dôsledná príprava.

Vyostrenie ústredného vietnamsko-vietnamsko-amerického konfliktu je zrejme ďalšou príčinou príťažlivosti knihy. Všetci zainteresovaní sa súčasne môžu cítiť ako obete, rovnako sú aj násilníkmi voči druhej strane. Bez pochopenia tejto dvojitej roly, obete aj násilníka, však asi nemôže dôjsť k akémusi zmiereniu oboch etník.

Verím, že väčšina ľudí nie sú len obete alebo len násilníci, ale sú schopní byť v oboch rolách. Niekedy ľudia popierajú, žeby kedykoľvek niekomu ublížili, ale mohli to urobiť nepriamo alebo pasívne ako spolupáchatelia. Nemecko je jednou z mála krajín, kde to uznávajú. Nie všetci Nemci počas druhej svetovej vojny zabíjali Židov, ale ako celok boli spoluvinníkmi. Spoluvina - a pasivita – je jedným z veľkých zločinov, ktorými sa môj román zaoberá. Mnohí ľudia odmietajú spoluvinu, popierajú pasívnu účasť a vidia seba a svoje krajiny iba ako obete. Keď došlo k útoku 11. septembra, Američania sa považovali za obete, ale vôbec nebrali do úvahy kontext komplikovanej globálnej histórie, keď si sami Američania vybrali za obete iné populácie. Keď sa Američania považovali za obete, okamžite reagovali pomstou. Mnohí z tých, ktorí sa považujú len za obete, nikdy nedokážu vidieť, ako by mohli škodiť iným. Budú v tom pokračovať a zmierenie nie je možné.

Skryť Vypnúť reklamu

Tento kritický postoj vám zrejme nevyniesol veľa sympatií v oboch čitateľských skupinách. Ako reagovali na vašu knihu?

Mnohí čitatelia amerického a vietnamského pôvodu reagovali celkom pozitívne. Povedali mi, že kniha zobrazuje vojnu pravdivo. Samozrejme, existujú čitatelia, ktorí sú na moju knihu nahnevaní. Vietnamská vláda by ju mohla cenzurovať. Niektorí vietnamskí utečenci nechcú čítať nič, kde vystupuje ako hrdina komunistický špión. Niektorí Američania mi hovoria, miluj Ameriku alebo odíď! V každom prípade, títo ľudia sa boja čítať čokoľvek, čo by narušilo ich jednostranný svetonázor.

Kniha Sympatizant má otvorený koniec a žiada si pokračovanie. Pracujete na ňom? Budete sa venovať otázkam zo záveru knihy? „Čo si ľudia bojujúci s mocou počnú, keď ju získajú? Čo si počne revolucionár, keď revolúcia zvíťazí? Prečo tí, čo sa dovolávajú nezávislosti a slobody, odopierajú nezávislosť a slobodu iným?“

Skryť Vypnúť reklamu

Začínam tam, kde sa Sympatizant končí, a pokračujem príbehom v Paríži v osemdesiatych rokoch. Môj rozprávač je napoly Francúz a napoly Vietnamec. Pokračovanie skúma francúzsku líniu jeho dedičstva a francúzsky problém pri kolonizácii. Navyše, román sa bude aj naďalej zaoberať otázkami, ktoré spomínate. Sympatizant je román o vytriezvení, o tom, ako veľkolepé revolučné myšlienky zlyhávajú. Ale zaoberám sa aj tým, ako sa dá evolučný idealizmus obnoviť a možno aj udržať. Aj keď nejaká konkrétna revolúcia zlyhá, znamená to vo všeobecnosti, že k revolúcii nemôže dôjsť? Nemôžeme sa poučiť z vlastných chýb? A presne s týmto je môj rozprávač nútený sa konfrontovať – vytriezvieť z rozčarovania, kým sa snaží nájsť ďalší spôsob, ako vyjadriť svoje revolučné túžby pre spravodlivosť pre všetkých.

Skryť Vypnúť reklamu

Okrem toho, že učíte, pôsobíte aj ako editor blogu diaCRITICS a venujete sa aj umeleckej tvorbe vietnamskej komunity v USA. Aké témy a spôsoby zobrazenia reality sú typické pre túto komunitu?

Je ťažké generalizovať, ale myslím, že jej umelecká produkcia má dva trendy. Ten hlavný sa usiluje o potvrdenie vietnamskej kultúry v USA, buď v tradičnej podobe, alebo hybridnej -spev, tanec, hudba, filmy a podobne. Menší vedľajší trend sa usiluje nájsť u vietnamských utečencov perspektívu, ktorá je vždy premenlivá, vždy proti moci, vždy kritická. Ja sa pohybujem v tomto vedľajšom trende. Nechcem propagovať vietnamskú kultúru, pretože vietnamská kultúra bola v USA odmietnutá. Nechcem propagovať kultúru utečencov, pretože vietnamská vláda zanevrela na ľudí, ktorí odišli. Chcem sa pozrieť na tieto momenty odmietnutia a likvidácie a zmeniť to na princíp – že by sme vždy mali odmietnuť popieranie a zanevrenie, že by sme si mali vždy dávať pozor na útlak, nech už ide o kohokoľvek.

Skryť Vypnúť reklamu

V Európe vzniká množstvo problémov s moslimskými komunitami, s generáciou detí a vnukov, ktorá sa nevyrovnala s identitou súčasnej krajiny, z čoho vzniká množstvo problémov a konfliktov. Ako je to na tom vietnamská komunita pri začleňovaní sa do americkej spoločnosti?

Na rozdiel od niektorých moslimských komunít v Európe mala vietnamská komunita v USA výhodu v tom, že bola založená vzdelanými prozápadnými utečencami, ktorí prichádzali z vojenského a politického prostredia. Vedeli niečo o americkej kultúre, pracovali s Američanmi vo Vietname a patrili k strednej triede. Neprispôsobovali sa americkej spoločnosti ľahko, ale mnohí z nich uspeli alebo v tom podporovali svoje deti. Americká migračná politika vo všeobecnosti je zameraná na výber ľudí, ktorí majú schopnosť sa prispôsobiť, a americká spoločnosť potom podporuje menšinové kultúry a možnosť pluralitnej spoločnosti z rozličných kultúr. Tieto podmienky umožnili vietnamskej komunite prosperovať.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako s odstupom času hodnotíte rozhodnutie USA bojovať vo Vietname – bolo to správne rozhodnutie, ale vedené často nesprávnymi prostriedkami?

Nie, myslím si, že to bolo zlé rozhodnutie vedené zvyčajnými prostriedkami, ktoré vo Vietname jednoducho nefungovali. Zvyčajne hovorím, že Spojené štáty majú dlhú históriu zasahovania do iných krajín, čím myslím napadnutie alebo ich okupáciu, alebo sponzorovanie prevratov atď. Tieto stratégie často fungujú. Nie však vo Vietname, čo viedlo Američanov k otázkam, kde urobili chybu? Američania potom argumentujú, že zlyhali ich ušľachtilé zámery, čo je len odvracanie pozornosti od amerického imperializmu. Môžem poukázať na Filipíny a Kóreu, kde boli Spojené štáty úspešné a konali v súlade so svojimi záujmami, a na Afganistan a Irak ako na miesta, kde Spojené štáty neboli také úspešné. Tento nedostatok úspechu vyvolal krízu amerického sebavedomia.
(prekl. Matej Kotian)

Skryť Vypnúť reklamu

Profil
Viet Thanh Nguyen
(1971) je vietnamsko-americký spisovateľ. Narodil sa vo Vietname ako syn severovietnamských rodičov, ktorí v roku 1954 emigrovali na juh. Po páde Saigonu jeho rodina utiekla do USA. Vyštudoval na univerzite Berkeley. V súčasnosti pôsobí ako profesor na University of Southern California. Jeho debut Sympatizant bol v roku 2016 ocenený Pulitzerovou cenou za najlepší román, ale aj mnohými ďalšími cenami. Jeho najnovšou knihou je zbierka krátkych poviedok s názvom The Refugees (Utečenci), v ktorej odkrýva témy imigrácie, identity, ale aj lásky a rodiny.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zánik platobných kariet. Ako budú vyzerať platby budúcnosti?
  2. Slovensko uvažuje! Video so ŠOKOM má už vyše 900-tisíc videní
  3. 20-minútové mestá: Mestá, v ktorých chcete žiť
  4. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny
  5. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom
  6. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami?
  7. Mecom ide na zelenú
  8. V roku 2021 kúpili Slováci kryptomeny za viac ako 25 000 000 €
  9. Marrákeš je červená perla Maroka
  10. F&F Slovensko je najdôveryhodnejšou odevnou značkou na trhu
  1. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  2. Vedeli ste, že šport a podnikanie majú veľa spoločného?
  3. Slovensko uvažuje! Video so ŠOKOM má už vyše 900-tisíc videní
  4. Developer Mint Investments získal prvenstvo v CIJ Awards 2021
  5. Stropný zdvihák zlepší život všetkým imobilným ľuďom
  6. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  7. 20-minútové mestá: Mestá, v ktorých chcete žiť
  8. Viac ihrísk aj bylinkových záhrad vo vašom okolí.
  9. Plánujete kúpu nehnuteľnosti ? Správajte sa ako investor
  10. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  1. 5 neznámych vecí, ktoré umožňujú platobné karty 7 335
  2. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom 4 425
  3. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny 4 085
  4. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami? 3 832
  5. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať 3 594
  6. Predplatné SME.sk len za 29 eur 3 519
  7. V roku 2021 kúpili Slováci kryptomeny za viac ako 25 000 000 € 2 544
  8. Marrákeš je červená perla Maroka 2 324
  9. Mecom ide na zelenú 2 244
  10. Poisťovne pod značkou Union prichádzajú na prvú pobočku pošty 1 134
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Vojenský stan pred nemocnicou v Kežmarku, ktorý slúži na triáž pacientov a zdravotníckeho personálu.

Triáž znamená rozdeľovať pacientov podľa akútnosti ochorenia.


13 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Prečo sa debata o obrannej dohode tak zvrhla?


a 2 ďalší 10 h

Blogy SME

  1. Roman Kebísek: Básnik Krasko a Groeblová
  2. Milan Buno: 7 knižných tipov: Sex bez ľudí... ako zvládať stres...a hrozí nám apokalypsa?
  3. Adriana Boysová: Kultúra zomrela! Nech žije kultúra!
  4. Martin Šuraba: Kníhkupectvo na Bylinkovom námestí
  5. Diána Marosz: Pravdivá rozprávka o dvojjazyčných deťoch
  6. Tomáš Tenczer: 11 kníh k Vianociam
  7. Anton Kaiser: Život a dielo Františka Hermana
  8. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.10. - 4.11.1921)
  1. Pavel Macko: Vodka a cigary? 13 129
  2. Michal Porubän: Tak si tu žijeme - poslanec Blaha je zaočkovaný a Žilinka nechce zverejniť zmluvu čo podpísal v Rusku :) 6 031
  3. Lórant Kulík: URBEX: Keď prejdete v Košiciach na ulici kpt.Nálepku cez (ne)utajenú pasáž, zapne sa časostroj 5 588
  4. Martin Ondráš: Keď sa podvod a klamstvo tvári ako etalón morálky 4 657
  5. Tereza Krajčová: Anglický denník: 21. Posledné razy, ktoré mi zlomili srdce 4 527
  6. Asociácia dôchodkových správcovských spoločností: V roku 2022 pôjdu do dôchodku tisícky ľudí. Ste pripravené a pripravení? 4 371
  7. Tomáš Harustiak: Je na Slovensku 56% katolíkov ? Ale kdeže ! 3 692
  8. Vanda Tuchyňová: Primátor chce ukázať rešpekt a silu, Žilinu však obracia smerom k Jánovi Slotovi ! 3 208
  1. Jiří Ščobák: Analytici odpovídají: Kolik mám investovat do krypta? Které mi doporučují? Budou kryptoměny v roce 2022 prosperovat?
  2. Jiří Ščobák: Proč má akvarista začátečník dlouho čekat, než vloží do akvária ryby? (v rostlinných akváriích se substrátem)
  3. Milota Sidorová: Toto mesto v Taliansku založilo Kanceláriu pre čas. Čaká to aj Bratislavu?
  4. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta?
  5. Jiří Ščobák: Připravované důchodové reformy na Slovensku: V 3. pilíři se neudělá mnoho, 2. vypadá optimističtěji
  6. Lucia Šicková: S týmito 4 krokmi sme zaviedli kultúru feedbacku v našej firme
  7. Jiří Ščobák: Jsou poplatky v slovenských bankách vysoké? Dá se jim vyhnout? Které jsou skryté?
  8. Jiří Ščobák: Novak Djoković pravděpodobně pozitivní test neměl. Oslava poštovní známky a akce s dětmi to dokazují
Skryť Zatvoriť reklamu