Malo byť vzorom pre socialistickú spoločnosť. Prečo sa k ľudovému umeniu vraciame?

Ľudové je trendy. No nie je veľa dizajnérov, čo mu vie dať nový zmysel.

Stolovací set nazvaný Anachronik Simony Janišovej.(Zdroj: Ján Kekeli)

BRATISLAVA. Čo je dnes atraktívne na regionálnej tradičnej kultúre? Prečo sa znova a znova objavujú revivaly kultúrnej produkcie, ktorá už podľa všetkého v autentickej podobe takmer neexistuje?

Ľudové umenie, teda neprofesionálna, esteticky motivovaná tvorba zväčša vidieckeho obyvateľstva, vlastne už svoju historickú úlohu zavŕšilo. Od polovice 20. storočia môžeme hovoriť o definitívnom prieniku masovej priemyselnej produkcie a remeselná, ručná výroba aj u nás stratila svoje prirodzené opodstatnenie.

Článok pokračuje pod video reklamou

Aj tak sa však odvtedy vo viac či menej intenzívnejších vlnách k ľudovému umeniu vraciame nielen ako k predmetu etnografického výskumu. Ak ho spojíme s ideológiou, môže sa stať, že ľudové umenie bude viac ako čímkoľvek iným argumentom proti niečomu, v komunistickej rétorike malo byť liekom na meštiacky luxus a individualizmus, kapitalistickú komerciu a odcudzenosť, svojou podstatou malo byť vzorom pre novú socialistickú spoločnosť.

Tento experiment sa síce nevydaril, ľudová výroba mala však nadštandardnú oficiálnu podporu a príkra chuť tejto výlučnosti zostáva v časti verejnosti zakorenená dodnes.

Bio, retro, vintage

Ale či sa na to pozeráme generačne alebo nie, ľudové umenie ako pamäťový archív presvedčivých výtvarných riešení vždy bol pre schopného výtvarníka, dizajnéra, architekta opodstatnenou stratégiou.

Keď koncom 19. storočia Dušan Jurkovič v duchu karpatského vernakuláru postavil a zariadil turistické objekty na moravskej Radhošti, bol to jeho prvý komplexný autorský pokus zhodnotiť svoj hlboký záujem o ľudovú architektúru a umenie. V tamojšom vlastenectvom nasýtenom prostredí mu to prinieslo okamžitú popularitu, regionálny, domáci kód bol vtedy dôležitý aj v medzinárodných reformných pohyboch architektúry, umenia a dizajnu.

Pre Jurkoviča však bola ľudová lektúra niečím viac ako aktualitou, presvedčenie o umeleckom potenciáli tradičnej kultúry plynulo už z jeho rodinného zázemia, karpatské staviteľstvo a remeslo celý život sústredene mapoval, študoval a zbieral. Etnografický záujem bol preňho mostíkom, ktorý mu umožnil ľudové princípy organicky, dynamicky a s citom pre miesto a čas ukotviť vo svojej tvorbe.

Dnes sa lokálne, regionálne, premiešané s bio, retro či vintage skloňuje mimoriadne intenzívne, tradičné remeslo a kultúra sa znovuobjavuje s nadšením, ale často len ako nenáročný facelift. Ľudové je trendy, ale dohliadnuť za hranice prvoplánového svojrázu sa darí skôr výnimočne a mnoho realizácií sa uspokojí len s aktivistickým, konzervátorským alebo kopírovacím módom.

Potrebujeme nový jazyk

Preto si pripomeňme niekoľko slovenských dizajnérskych projektov, ktoré domácu tradíciu prehodnotili „z gruntu“. Dlhodobo fungujúcim a známym projektom, v ktorom sa autorke darí svojbytne pridávať do vrstiev domácej tradície nové, vlastné stopy, je textilno-odevná značka Puojd Michaely Bednárovej.

Medzinárodný úspech pre pár rokmi zaznamenal Tomáš Kompaník s knihou AHA – vzorníkom slovenskej ľudovej výšivky prerozprávaným nepatetickým a sebavedomým grafickým jazykom.

Emotívnosť a drsnosť tradičnej keramiky sprostredkovala svižným maliarskym gestom a neglazovaným povrchom objektov, ktoré ale nie sú realizované žiadnou klasickou/ tradičnou technikou. Precíznu a pravidelnú profiláciu nádob totiž dosahuje prostredníctvom digitálnej frézy – staré a nové tak do seba nenápadne a prirodzene zapadá.

Jedným z najnovších a najvýraznejších počinov je aktuálna keramická kolekcia od Simony Janišovej. Jej stolovací set nazvaný Anachronik vychádza z regionálnej keramickej skúsenosti, z ktorej Simona vylúpla priliehavú symbolickú skratku. Emotívne maliarske gesto zároveň v autorsky zrelej interpretácii previazala s precíznym jazykom digifrézovanej profilácie nádob a iných úžitkových prvkov.

Autorka je kurátorka a kunsthistorička

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  3. Keď Slováci krotia morský vietor
  4. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  5. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 €
  6. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  7. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  8. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  9. Vizuálny smog je problém
  10. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Podceňovať skúšobné jazdy sa pri výbere vozidla neoplatí
  3. Slováci nakupujú viac slovenskej zeleniny a ovocia ako vlani
  4. Plánovaním financií vás ani prísnejšie podmienky nezaskočia
  5. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  6. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  7. Keď Slováci krotia morský vietor
  8. Ochrana pred tropickou horúčavou
  9. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  10. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  1. Najkrajšie americké národné parky 13 031
  2. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov 11 561
  3. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 7 599
  4. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 € 3 212
  5. Vizuálny smog je problém 3 005
  6. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 2 800
  7. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate 2 657
  8. Keď Slováci krotia morský vietor 2 326
  9. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 1 704
  10. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 € 1 367

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTORSKÁ STRANA MICHAELY TERENZANI

Tí, ktorí odišli, zažili osud utečencov

Aké by to bolo, len tak sa zbaliť?

KOŠICE KORZÁR

Fotil okupáciu v Košiciach, snajper ho zasiahol do hlavy, ostal ochrnutý

Okupáciu ovplyvnila životy ľudí.

PÍŠE SHASHI THAROOR – FÓRUM

Indii hrozia etnické čistky

Tlejúca kríza hrozí eskaláciou.

Neprehliadnite tiež

Arethu Franklinovú pochovajú 31. augusta v Detroite

Speváčka zomrela vo veku 76 rokov na rakovinu pankreasu.

Čo by bolo so Slovenskom, keby Hitler vyhral? Nová výstava hľadá v ťažkej téme humor

V bratislavskej Kunsthalle je vynaliezavá výstava Orly a holubice.

Katarína Bajcurová: Ak si dobre spomínam, Biľak a Fulla si tykali

Nebol by umelcom, keby nemal veľké ego. Kurátorka výstavy Filla-Fulla odhaľuje dve tváre československého umenia.