Článok pokračuje pod video reklamou
Vraj si túto kapelu vymyslel anglický producent a hudobníkov vybral podľa počítačového programu. To o kapele MŇÁGA A ŽĎORP tvrdí mystifikačný dokument od Petra Zelenku. Bolo to však oveľa zložitejšie. Spevák PETR FIALA si spomína na časy, keď musel so spoluhráčmi chodiť na výsluchy ŠtB. Hoci ani po Nežnej revolúcii to nešlo ako po masle, skupina dnes oslavuje tridsať rokov na scéne.
Počiatky vašej kapely boli už v roku 1983. Čo sa stalo, že vám tak dlho trvalo vydať prvý album?
„Stal sa komunizmus.“
Vašu kapelu vraj viackrát vypočúvala ŠtB. Robili vám veľké problémy?
„Nedávno som si prečítal spis z môjho výsluchu. Mám kamaráta, ktorý pracuje v Ústave na skúmanie totalitných režimov, niekde ho našiel a poslal mi ho. Veľmi som sa tomu smial.“
Čo bolo v spise napísané?
„Že som im na výsluchu povedal, že Štátnu bezpečnosť vnímam ako škodlivú organizáciu, lebo obťažuje občanov a narušuje ich vzťah k rodnej krajine. Nemal som vtedy rodinu, mohol som ich takto poslať do kelu. Chodil som síce na vysokú školu, ale keď ma z nej potom vyhodili, veľmi ma to netrápilo. Ľudia vtedy nemali pasy, nemohli podnikať, každá kapela musela byť schválená a taktiež každý text, ktorý sa mal spievať na verejnosti. Bolo to komplikované obdobie, mladí tomu už dnes nerozumejú a neveria, čo všetko sa dialo. Nedá sa to už ani znova zažiť, lebo najhoršia na tom bola bezmocnosť, mysleli sme si, že sa to už nikdy nezmení a umrieme v nejakom zajateckom tábore.“
Po rokoch socializmu sa vám po Nežnej revolúcii veľmi uľavilo?
„Zrazu bolo všetkým lepšie, samozrejme, okrem komunistických darebákov, ale tým aj malo byť horšie, tak im treba. Konzum sem však vtrhol príliš rýchlo a boli sme veľmi naivní, keď sme si mysleli, že sa zrazu všetko zmení a budeme opäť pospolitou spoločnosťou. Na druhej strane nie som vôbec sklamaný, každý si dnes robí, čo chce, sme slobodní, môžeme si vziať občiansky preukaz a o chvíľu sme v Londýne.“
Nevrátili sa vám potom nepríjemné spomienky, keď ste šli s kapelou na turné po Číne?
„Boli sme zvedaví, ako to tam komunisti vedú. Veď keď prišli Depeche Mode za komunizmu do Česka, tiež sme na nich išli, boli sme radi, že sem vôbec niekto prišiel zahrať. My sme do Číny nešli preto, aby sme podporovali nejakých komunistických idiotov, vystupovali sme na normálnych festivaloch, organizovali ich normálni ľudia, ktorí chceli zarobiť podobne ako organizátori u nás a mali radi dobrú hudbu.“
Pripomenula vám ich spoločnosť našu?
