„Být s tebou je jako pobývat v nějaké vymyšlené krajině. Myslíš si, že je to třeba les, ale ona se najednou změní a je z ní louka nebo džungle, nebo ledové útesy. A všechno to je krásné, ale taky podivné a ty nemáš mapu a nechápeš, jak ses tak rychle dostal z jedné krajiny do jiné, a nikdy nevíš, kdy se promění znovu, a nemáš žádné vybavení, které by se ti mohlo hodit. A tak jdeš dál a snažíš se přizpúsobovat za pochodu.“
To je úryvok dialógu z druhej knihy Americkej autorky Hanye Yanagiharaovej Malý život. Zároveň veľmi výstižne napovedá, aké je to čítať túto knihu.
Všetko sa začína nevinne. O knihe by sa pokojne dalo napísať, ako sa aj píše, keď si ju cez internet objednávate, že štyria mladí muži: Jude, Willem, Malcolm a DžejBí končia štúdium a štartujú svoj dospelý život v New Yorku. Ich priateľstvo je už vtedy výnimočné. Čaká ich skvelá newyorská spoločnosť, kariéra (každého iná), cestovanie. Ich vzťahy sa majú rôznym spôsobom prepletať.
Áno, Malý život je kniha o priateľstve. O tom, aké rôzne môže mať podoby, čo všetko sa doň vmestí, ale i čo už nie.
Podľa poriadku by sa teda o knihe malo napísať i to, že zdanlivo nevinná zápletka o štyroch kamarátoch hľadajúcich svoje miesto v živote sa čoskoro zvrtne do vnútorného a vzťahového sveta a minulosti jedného z nich – Juda.
Dá sa tomu uveriť?
Dej sa tiahne v podstate chronologicky, je popretkávaný minulosťou i náznakmi budúcnosti. Nie v náhodilosti či chaose, ale v presne vypočítanej príčinnosti. Čo sa má čitateľ dozvedieť, dozvie sa v pravý čas, zažije si hrôzu, napätie, zmätok, úľavu. Všetko si ho počká. Tak ako hlavného hrdinu.
A, tiež by sa trocha kriticky mohlo napísať, že dej knihy nie je celkom realistický. Ani v jednom, ani v druhom smere. Na jednej strane máme nesmierny úspech hlavných hrdinov, ktorý je príliš aj na krajinu neobmedzených možností. Na druhej strane sa nedajú celkom uveriť ani všetky hrôzy, ktoré postihli Juda – jedine že by Amerika bola plná úchylov túžiacich po sexe s malým chlapcom.
