Ktorý vyšetrovateľ by nechcel mať v sebe štipku Sherlocka Holmesa? Jeho britký um, britský humor a k tomu obdivovateľa s mentálne nie práve najiskrivejšou povahou, avšak verného ako psík?
Táto kniha sa objavila, pretože jej autor sa rozhodol podkopať autoritu najvyššej autority detektívneho neba. Ak ste ju ešte nevideli, tak vedzte, že má temer tisíc strán a poteší pod stromčekom každého, kto má rád napätie, detektívky a humor. A Sherlock by bol teda zlý detektív, keby nevypátral toho Ježiška, čo ju tam umiestnil.
Veľkú knihu poviedok o Sherlockovi Holmesovi si vychutnáte naplno, ak poznáte klasické príbehy Arthura Conana Doyla práve preto, že autori serióznych pastišov, alúzií i veselých paródií v tejto zbierke odkazujú na príbehy, slabosti a drobnosti, ktoré z veľkého Sherlocka Holmesa urobili dokonalú ikonu detektívnej literatúry.
Vznik pomníka
Aj keď na obálke knihy zaujme nepochybne rozoznateľná silueta hlavy Sherlocka Holmesa, pôvodné texty Arthura C. Doyla, Sherlockovho otca, nájdete v knihe len tri. Aj keby ste lupou hľadali. Jednoducho preto, že Otto Penzler, americký kníhkupec, vydavateľ a člen Baker Street Irregular, teda združenia fanúšikov dokonalého detektíva, zostavil knihu príbehov, ktoré Sherlock a jeho verný doktor Watson inšpirovali. A nie sú to žiadne autorské béčka, pretože detektívne príbehy pretkané inteligenciou vyšetrovateľa inšpirovali aj Stephena Kinga, O. Henryho, Kingsleyho Amisa, Stephena Leacocka, P. G. Wodehousa, Neila Gaimana a ďalších autorov.
Editor vyberal zo stoviek príbehov, v niektorých vystupuje priamo Sherlock, v iných sa objavujú detektívi pod menami ako Sherlab Kombs, Solar Pons, Picklock Holes či Hemlock Jones, avšak je viac-menej jasné, že sú to dedičia Holmesových dokonalých dedukčných schopností, mimoriadnej inteligencie, lásky k husliam, streľbe z pištole, kokaínu a fajky.
Výsledkom je kniha, ktorá obsahuje 78 poviedok rôznych autorov plus tri texty samotného Doyla. Každá z poviedok je uvedená krátkym medailónikom a, prirodzene, holmesologickými odkazmi. Do slovenčiny jednotlivé poviedky preložili Marína Gálisová, Vladislav Gális, Diana Ghaniová, Matúš Kyčina, Alena Redlingerová a Jana Kantorová-Báliková.
Prečo znova písať o Holmesovi
Arthur Conan Doyle publikoval svoj prvý príbeh o Sherlockovi Holmesovi Štúdia v červenom v roku 1887. Dokopy Doyle napísal štyri romány a 56 poviedok o Holmesovi, pričom vyše tridsať z nich stvoril potom, čo Sherlocka Holmesa zhodil v poviedke Posledný problém (publikovaná v roku 1894) z Reichenbašských vodopádov spolu s jeho úhlavným nepriateľom Moriartym s cieľom ukončiť život svojho hrdinu. Tlak verejnosti však Doyla donútil, aby Sherlocka vzkriesil a dnes, aj napriek jeho snahe byť serióznym a vážnym spisovateľom, sa z Doyla stal v prvom rade autor azda najobľúbenejšej detektívnej postavy.
Práve detektív so svojimi výnimočnými deduktívnymi schopnosťami, pozorovacím talentom a výstredným správaním ožil tak úspešne, že preskočil aj do literárnych diel ďalších autorov. Jednoducho preto, že Doylova/Sherlockova pátracia metóda je fascinujúca a dohnaná do absurdnej dokonalosti. A dokonalosť si zaslúži obdiv, úctu, ale najmä spochybňovanie a parodický úsmev.
Literárny Sherlock Holmes je totiž podstatne zábavnejší než ten filmový či seriálový, pretože ten nádych intelektuálnej hry a ironického humoru v texte ostáva. Filmy, vrátane vychvaľovanej série BBC s Benedictom Cumberbatchom v hlavnej úlohe, sa zamerali viac na zločin a temnú stránku, než na britský jazykový štýl neskorého viktoriánskeho obdobia a často prítomný jemný ironický odstup.
Holmes ako dokonalá mýtická postava
V istom zmysle je Holmes perfektnou literárnou karikatúrou, navyše s ľudskou hĺbkou. Doylovi stačilo niekoľko rýchlych ťahov: vysoká chudá postava, divoko pracujúci mozog, husle a občas až slabomyseľný obdivovateľ doktor Watson. Tieto črty sa nemenia ani v poviedkach Doylových (Holmesových) literárnych obdivovateľov. Postavu prosto vyformovali, stačí ju vziať a obaliť ďalšími príbehmi rozrušených žien hľadajúcich pomoc, zločinov zväčša nie svetových, ale rodinne tragických rozmerov (Holmes na rozdiel od Jamesa Bonda nikdy nemal ambíciu spasiť svet).
Holmes je zároveň romantický hrdina, ktorý má svoje temné alter ego, zločinca, ktorému nejde o to získať moc, peniaze, ale jednoducho vyhrať nad Holmesovou dokonalosťou. Dobro a zlo pritom sú najzákladnejším príbehom rozprávania a aj Holmes zapadá do schémy, ktorá nás vždy teší: zločin bude – ak aj nie úplne potrestaný, tak aspoň dokonale vysvetlený. To, čo nemáme radi, je predsa nevedomosť, temnota nepoznania. A Holmesov intelekt je kľúč, ktorým sa odomyká brána poznania, súvislostí a odhalení.
Isto, aj smiechu. Pretože dokonalosť je smiešna, a keď sa Ben Harte pustí vo svojom príbehu o Hemlockovi Jonesovi do popisu jeho políc s množstvom sklenených dóz, v ktorých ukrýva prach z chodníkov a ulíc, chumáče zo sedadiel omnibusov a automobilov, „kokosové a konopné vlákna z kobercov na verejných miestach“, či „zvyšky zápaliek z dlážky Palace Theatre, rad A, čísla sedadiel 1 – 50“, tak je vám jasné, že čokoľvek dokonalé je prosto karikatúrou normálneho.
Parodický Holmes je teda ešte dokonalejší než ten Doylov. Jeho dokonalý mikromaterializmus, superschopnosti a znalosti trhlín reality, tušenie súvislostí akejkoľvek reality nás nakoniec aj tak privádzajú k rozkoši z textu.
Ďakujeme za štýl, milý Watson
Holmesov sprievodca, tak, ako Sancho Panza Dona Quijota, je obyčajný človiečik, ktorý celkom nerozumie svojmu obdivovanému pánovi, ale zato ho verne sprevádza. Na rozdiel od Sancha však promovaný lekár Watson nemá sedliacky rozum. Čo mu však nechýba, je brilantný štýl. Teda aspoň Doyle ho vykresľuje ako autora príbehov, ktoré sa košatia rozkošne starosvetským jazykom, v ktorom nechýbajú galantnosti, ale ani irónia, viktoriánska slušnosť a správna pochmúrnosť upršaného Londýna.
Tento zvyk elegantného rozprávania si zachovávajú všetci autori poviedok. Prosto k Holmesovi patrí istá kultivovanosť vyjadrovania. Rozkoš takéhoto textu je pre každého milovníka literárneho Holmesa len radosťou, však, drahý Watson.
Na druhej strane je úžasné, ako Watson stojí v opozite k nedobytnej inteligencii, ako dokáže aj v dospelom veku prežívať svet zázračnými očami dieťaťa. Nemohli si to nevšimnúť ani autori paródií, ktorí, prirodzene, občas prekabátia detektíva nečakaným zvratom pochádzajúcim z Watsonovej hlavy. Lebo ten hlúpejší sa nemusí vždy mýliť.
Kuriozita pre fajnšmekrov?
Skalní fanúšikovia Holmesa sa budú baviť nepochybne viac na týchto textoch, lebo rozpoznajú aj mnohé ďalšie odkazy, nielen tie „povrchovo“ viditeľné. Ale aj keď k tejto knihe pristúpite ako milovník dobrej anglo-americkej literárnej poviedky, neraz vtipnej a plnej suchého humoru, tak sa nebudete chcieť knihy pustiť.
Aj keď si treba dať pozor, aby nejaký ten detektív nemusel vyšetrovať zločin z učítania sa na smrť. Krásna, veselá a ironicky inteligentná kniha pre milovníkov skvelých príbehov.
