Salman Rushdie: The Golden House (Random House 2017)
USA, krajina zasľúbená, pestrá a veľká, krajina, kde sa dá ľahko začať nový život. Ak človek disponuje dostatočným kapitálom, urobí poriadnu a neunáhlenú prípravu, môže sa jedného dňa vynoriť na pobreží ako Nero Golden spolu s troma dospelými synmi Petroniom, Luciom Apuleiom a Dionysom. V krajine slobody sa nikto nezačuduje menám hlavných postáv románu The Golden House, najnovšieho počinu slávneho autora Salmana Rushdieho. Golden nie je pravé meno, samozrejme, ani Nero, aj keď postarší milionár hrá na husliach podobne ako posledný cisár juliánskej dynastie. Rushdie od čitateľa, ako inak, očakáva znalosť rímskych a gréckych dejín, očakáva vôbec veľa, hlavne trpezlivosť so svojou potrebou prezentovať svoju mohutnú erudovanosť. Zlatý dom Goldenovcov z názvu knihy je panské sídlo, súčasť štvorca luxusných domov, medzi ktorými je uzavretá Záhrada, akýsi privátny park, kde uprostred mieru a pokoja môže sused nenápadne pozorovať suseda.
Kniha Man Booker kníh
Sú autori, o ktorých nepotrebujeme nič vedieť, knihy hovoria za nich, oni sami sa často pozornosti médií zúrivo vyhýbajú, či podobne ako Elena Ferrante dokonca píšu anonymne, pod pseudonymom. Rozhodne to však nie je prípad Salmana Rushdieho. Rushdie (1947) si literárnu slávu vydobyl už dávno. V roku 1981 za knihu Midnight Children (Polnočné deti) získal prestížnu cenu Man Booker. Ale nielen to. V tíme Man Booker raz za 25 - 40 rokov urobia internú súťaž a hľadajú knihu kníh, víťaza spomedzi všetkých víťazov. Kniha plná magického realizmu, v ktorej si Rushdie podal Indiru Gándhíovú, je zatiaľ stále víťazom. Rushdieho medzi širokou verejnosťou preslávila hlavne jeho štvrtá kniha Satanské verše (1988). Za kritiku určitých foriem islamu na seba privolal fatwu. Vyslovil ju iránsky ajatolláh Chomejní. Na Rushdieho hlavu bola vypísaná značná finančná odmena a bol nútený žiť pod policajnou ochranou vo Veľkej Británii. Kráľovná mu neskôr udelila šľachtický titul. Ako reklama autora je ohrozenie na živote iste ťažko prekonateľné, ale Rushdie by sa bez nej nepochybne rád zaobišiel. Od roku 2000 žije v USA podobne ako hlavné postavy jeho posledného románu.
Nero Golden pochádza z krajiny, ktorej meno sa nesmie vysloviť, avšak veľmi skoro zistíme, že pochádza z Indie, že žil v meste Bombaj a pri veľkom teroristickom útoku na slávny hotel Taj Mahal mu tam zahynula manželka, matka jeho starších synov. Stalo sa tak v novembri 2008 a zhodou náhod sa prezidentom Spojených štátov práve stal Barack Obama. Goldenovci, každý po svojom, začínajú nový život. Ich sústredeným pozorovateľom je mladý filmár René, žijúci s rodičmi v jednom z domov uzatvárajúcich medzi seba Záhradu. Postupne sa spriatelí so synmi, spozná aj hrozivého patriarchu rodu. Zvláštni prišelci mu prišli práve vhod, pretože sa zúfalo snaží nájsť zaujímavý námet, ktorý by mohol sfilmovať. Časozberný dokument o záhadných prišelcoch bude to pravé, čo potrebuje.
Vieme od začiatku
René je rozprávačom, ktorý sa čitateľom prihovára v prvej osobe. Nie je práve diskrétny. Voľakedy musel zvedavý človek potajomky a v hanbe nalistovať posledné stránky knihy, aby zistil, ako to dopadlo. A tu? Niekde celkom na začiatku sa dozvieme, že rodina dopadne zle a príčinou bude hádka medzi súrodencami, nečakaná metamorfóza, krásna žena, ktorá vstúpi do starcovho života, a niekoľko vrážd. Čitateľ ďakuje, vlastne ani nemusí pokračovať v čítaní. Samozrejme, Rushdie nahodil toľko udičiek, že toto pokazené prekvapenie nehrá priveľkú úlohu. Zmení sa iba uhol pohľadu, z očakávania udalostí na lúštenie príčin tragédie, ktorá pohltí v plameňoch goldenovský dom. Keď sa niekto volá Nero, musí predsa zhorieť na ruinách svojej moci, za zvuku huslí, no nie? Zostáva dúfať, že to Rushdie myslel ako vtip.
Ešte aj Vasilisa
Starý Golden za sebou ťahá pochmúrnu, aj keď dobre pozametanú stopu svojej minulosti. Na začiatku veľkého majetku sa často skrýva zločin a čierne svedomie. Obe matky jeho synov by o tom vedeli rozprávať. Ich duchov zaženie nová žena, krásna, ale nesmierne vypočítavá. Ako inak, je to Ruska, k tomu sa volá Vasilisa, zvonku prekrásna, vnútri Baba Jaga, to pre prípad, že by bolo málo starorímskeho klišé, autor to nariedil ruským o nevestách. Synovia sú tiež viac než osobití. Najstarší Petronius zvaný Petya je čiastočný autista, ale geniálny autor počítačových hier. Mladší brat Apuleios, je talentovaný maliar, lepší surrealista ako Dalí, veď ako inak. Najmladší Dionysus, zvaný D, je aspoň najkrajší. Každého trápi niečo iné a vzájomná nenávisť ako bonus. Keď do domu prichádza Vasilisa s babuškou v pätách a neskôr sa narodí viac než nevlastný brat Vespasianus, na problémy je zarobené. Kto dával na dejepise pozor, vie, že Nero bol posledný juliánsky cisár a Vespasianus po prechodnom období nepokoja začal novú dynastiu vládcov. Nazvať to subtílnymi narážkami sa nedá, pretože ústami Reného to autor vysvetlí aj tým čitateľom, ktorým sa nechce použiť vyhľadávač.
Zlaté časy Periklova
Toto ťažké baroko je zasadené do rokoka vlády Baracka Obamu, keď manhattanská spoločenská bublina prežívala zlaté časy Perikla (aby sme tiež pridali niečo z antiky). Je zrejmé, že Rushdie sa cíti ako doma v prostredí umeleckej scény mesta, v spoločnosti bohatých, významných a známych ľudí, inklinujúcich k liberálnym hodnotám. Napokon vieme, že je častým účastníkom významných spoločenských udalostí či debát a konferencií. Multikultúrne mesto mu svedčí, nastáva však paradox. V knihe výborne opisuje indické reálie, či už ide o filmový priemysel, život vylúčených skupín obyvateľov, alebo štruktúru indickej mafie, jej prepojenie na teroristické organizácie, ale keď dôjde na USA, je zavretý v Záhrade, za hranice New Yorku neprenikol. Ku koncu ôsmich rokov, počas ktorých sa dej odohráva, sa, samozrejme, udejú i zmeny, za nového prezidenta je zvolený v reálnom živote Donald Trump, v knihe osoba, ktorej hovorí Joker, bláznivý boháč, ktorý sa narodil so zelenými vlasmi. Filmár René a jeho indická priateľka tvoria mobilizačné videá, v ktorých proti Jokerovi stojí Batwoman, a to nie je ľahká predstava, Hillary Clinton v kostýme netopiera. Prehra Batwoman a pád rodu Goldenovcov tvoria záverečné inferno knihy. Úmrtia a katastrofy majú v knihe rôzne príčiny, ale umožňujú Rushdiemu do hĺbky aj do šírky rozobrať základnú otázku knihy, či je vôbec možné zahodiť svoju osobnú minulosť a začať žiť s čistým nepopísaným listom prítomnosti.
Kniha je plná krásnych viet. Je prepchaná po okraj autorovými vedomosťami, o ktoré sa chce podeliť aj za cenu, že nesmierne spomalí tok deja. Najviac iritujúcim detailom je okrem lavíny prívlastkov spomínanie mien konkrétnych osobností spoločenského a kultúrneho života New Yorku, to, čomu sa v angličtine hovorí „name dropping“, čiže neblahý zvyk nenápadne hádzať menami ľudí, ktorých hovoriaci pozná, alebo tvrdí, že ich pozná, za účelom zvýšiť si spoločenský kredit. Toto predsa Salman Rushdie nepotrebuje. Sám je takým menom. Goldenovská sága bude iste čítaná a prekladaná, o tom niet pochýb. Zostáva však nezodpovedaná otázka, o čo vlastne išlo. Či o poctu obdobiu vlády Baracka Obamu, o moralitu, drámu priam antickú o zločine a treste alebo o skrytú paródiu samého seba. Možno chcel autor všetko spomínané a ak aj nie, určite sa mu to podarilo.
