Ak existujú trendy v témach poviedok žánru fantastiky súťažiacich v Martinus Cene Fantázie, tento rok to bola reflexia spoločensko-politickej situácie v najrôznejších variáciách. Témy, ktoré v nás vyvolávajú najväčšie obavy, sa pretavujú do absurdných hororov, do splaterov, ktoré ich privádzajú ad absurdum a poukazujú na to, čoho sa ľudia v skutočnosti boja. Nie sú to zombie, upíri ani iné nadprirodzené bytosti. Ľudia sa najviac boja ľudí. Tých druhých.
Zvíťazil útok na poisťovňu
Martinus Cena Fantázie má už pätnásť rokov. Dospieva. Hlavnou myšlienkou aj naďalej zostáva pomoc amatérskym autorom fantastiky presadiť sa, podpora žánrovej literatúry a rúcanie predsudkov o „podradnej literatúre“. Fantastika na Slovensku je kvalitná. Odkazuje na českú, poľskú a ruskú školu, usiluje sa napodobniť aktuálne zahraničné trendy. Niekedy sa jej to darí viac, inokedy menej. Ale faktom je, že u nás veľa ľudí píše veľmi dobre, aj keď sa táto myšlienka istým intelektuálnym elitám nezdá až taká príťažlivá a vierohodná. Ak by sme spravili experiment a niektorým poviedkam priradili zahraničné „trendy“ mená, som presvedčená, že by názor zmenili.
Vyhlasovanie víťazov sa už tradične odohralo na knižnom veľtrhu Bibliotéka. Celkovou víťazkou sa stala jediná žena medzi finalistami, Anna Olejárová so splaterom Preplatok o veľmi neobyčajných dôchodcoch, bývalých spravodajských dôstojníkoch, ktorí sa vzoprú systému. Je to akčná lahôdka s politickým podtextom, na ktorej poznať, že ho autorka písala pre svoje vlastné potešenie. Vtedy sú diela najlepšie.
Cenu poroty získal po porotcovskom rozstrele Martin Petro za poviedku Muž, ktorý vymyslel farbu. O túto cenu sa pobil s poviedkou Forrest od Michala Brata, ktorému Cena poroty ušla len o jediný hlas. Michal Brat bol súčasťou aj ďalšej zaujímavosti ročníka, keď sa ocitol v celkovom poradí po hlasovaní čitateľov na stránke kultura.sme.sk na treťom mieste s rovnakým počtom hlasov ako Filip Brišš s poviedkou Sarah. Tento rok tak boli po prvýkrát udelené dve tretie miesta. Na druhom mieste po hlasovaní čitateľov skončil Martin Petro.
Netradičná situácie nastala aj v Cene Béla pre najlepší horor. Zvíťazila v nej autorská dvojica Marek Brenišin a Marek Slabej s poviedkou Jazvy, láska a oceán hnisu. Vydavateľstvo Artis Omnis tak muselo ceny zdvojnásobiť a vyrobiť dve truhličky, ktoré sú už tradičnou cenou pre víťaza tejto kategórie.
V Cene Eset za najlepšiu sci-fi poviedku zvíťazil Anton Stiffel s poviedkou Adeptka. Milovníkom slovenskej fantastiky tento autor nie je neznámy. V roku 2015 publikovalo vydavateľstvo Hydra jeho sci-fi román Zabudnutý vesmír.
Cena za najlepšiu fantasy poviedku putovala Lenke Štiblaríkovej za poviedku Táto krajina nie je pre slabých. Lenka, ktorá je v autorských kruhoch známa ako Lenona, patrí medzi ostrieľané slovenské autorky fantastiky a nevyhýba sa ani drsnejším námetom. Tie naposledy pretavila do románu Prehnité mesto. Cenu za najlepšiu fantasy poviedku tento rok podporilo vydavateľstvo Ikar.
Cenu Bibliotéky získala Jana Tabačková za poviedku Ako bez duše. Cenu jej odovzdal riaditeľ veľtrhu Bibliotéka Ivan Veselý.
Od pätnástky po Malermana
Po krste knihy Venile, prvej časti z trilógie Pokrvní od Valentíny Sedilekovej, nasledoval krst kalendára z projektu Chymeros od Daniela Heviera a následne, po rozhovore s porotcom súťaže anglických poviedok Fantasy Award, Róbertom Vokálom, boli vyhlásení víťazi tejto súťaže. Anglické poviedky hodnotil americký spisovateľ Josh Malerman, ktorý je slovenským čitateľom známy románom Naslepo od vydavateľstva Zelený kocúr. Toto vydavateľstvo aj partnersky zastrešilo tohtoročnú súťaž Fantasy Award. V porote bol aj Colin Arthur, známy tvorca filmových efektov z filmov Vesmírna odysea, Súboj titanov či Nekonečný príbeh. Poviedky ešte bodoval spisovateľ Neal Asher a diplomat a nadšenec fantastiky Jaroslav Olša. Víťazkou sa stala Ivana Molnárová Dubcová s poviedkou No End to the Circle. Táto poviedka bude spolu s tým najlepším z tohto ročníka súčasťou medzinárodne predávaného e-zborníka.
V súťaži slovenských poviedok fantastiky Martinus Cena Fantázie tento rok porotcovali Táňa Pauhofová, Silvester Lavrík, Róbert Kotian, Marek Zákopčan a Jaroslav Lupečka. 178 súťažiacich textov hodnotili rôznym spôsobom, Táňa Pauhofová udelila jednu desiatku, ako najprísnejší sa prejavil Silvester Lavrík, ktorý však svoje vysoké očakávania netajil už pred začiatkom súťaže.
Najlepšie poviedky s nádychom tajomna, plné technológií a politicko-spoločenských reflexií sú súčasťou vyše štyristostranového zborníka Fantázia 2017. Po vyhlasovaní víťazov ho na Bibliotéke pokrstili dve dospievajúce dievčatá, pretože aj súťaž dospieva a poznať, že viacerí autori svojou tvorbou rastú s ňou.
Žánroví a nežánroví
Jozef Karika patrí k držiteľom Ceny Béla za najlepší horor. Akceptovanie jeho fantastickej tvorby nielen v širšej čitateľskej obci, ale aj odbornej verejnosti prišlo tento rok v podobe nominácie na cenu Anasoft litera, ktorú Karika premenil na Cenu čitateľov. Napriek tomu, že Jozef Karika píše monumentálne spoločensko-politické romány, v ktorých sa prikláňa k existencializmu a kritickému realizmu a odkazuje na klasickú tvorbu slovenskej literárnej školy päťdesiatych a šesťdesiatych rokov, odborná porota ocenila práve jeho tvorbu fantastiky v románe Trhlina. Prekročila sa tak pomyselná čiara medzi žánrovou a nežánrovou literatúrou. Je otázkou času, kedy domáci čitatelia objavia ďalšie zaujímavé mená slovenskej fantastiky, ktoré svoj autorský svet prepojili so súťažou Martinus Cena Fantázie. Je ich dosť. Autorov ako Anna Olejárová, Janko Iša, Lenka Štiblaríková, Ivana Molnárová Dubcová, Miroslav Švercel, Ján Stopjak, Michal Brat, Martin Petro či Zuska Stožická je dobré si zapamätať. Môžu byť základom silnej budúcej éry slovenskej fantastiky.
