Nočný stolík Vladimíra Puchalu
Kamarát Miro mal kedysi stovky CD s filmami. Žánrovo popísaných na prebaloch. Prevažovali „Naháňačky, strieľačky“. Všetko veci viditeľné. Ja mám v knihách a aj vo filmoch najradšej veci neviditeľné, pretože tie rozhodujú o našich osudoch. Láska, závisť, nenávisť, súcit, dokonca ešte aj elektrina je neviditeľná. Menia sa kulisy dejín, ale o šťastí človeka sa rozhoduje v rovine lásky, nie v rovine hmoty.
Jazyk, štýl, filozofia
Ako vyzerá pánboh? Pýta sa v jednej knihe Woody Allen. Neviem, ale keď si niekedy vypijem, tak ti to zatancujem na stole. Náš jazyk je obmedzený, aby sme ním definovali to podstatné, prečo sme tak krátko živí a tak dlho mŕtvi.
Umením literatúry je vytvoriť také situácie, v ktorých veľké pravdy vyzerajú prirodzene. Mám rád knihy, v ktorých dej nejde dopredu diabolsky rýchlo ako víkend, knihy, ktoré sa nedajú dobre sfilmovať, pretože sú postavené na jazyku, štýle, filozofii. Odpovedajú na veci, ktoré si neviem ani len sformulovať. Pritom niekto mi ich zrazu objasní a je to, ako keď udrieš loptu na zvonkovej dráhe.
Netvrdím, že aj remeselne dobre vyrozprávaný príbeh nie je umením.
Čo mám v týchto dňoch či mesiacoch rozčítané? Pascal Mercier napísal skvelú knihu Nočný vlak do Lisabonu. Ak niekto chce múdre premýšľanie o živote, tak môžem smelo vyhlásiť, že nič lepšie som dlho nečítal. „Ak uskutočňujeme len jednu z našich životných možností, čo sa potom stane s tými ďalšími?“ Je život náš jediný pokus?
Einmal ist keinmall
Môj obľúbený autor Milan Kundera hovorí v Neznesiteľnej ľahkosti bytia o opakovaní a návrate. Einmal ist keinmall. Ak sme tu len raz, tak potom nič nemá vlastne zmysel, ani zodpovednosť. Ako si so sebou poradí svet, ktorý nemá „nebeskú brzdu“, ani nehmotné ideály a jeho jediným odriekaním je už len diéta a štýlový strečing, džoging a kalanetika. Aha, ešte zumba joga. To už som však v uvažovaní s ďalším autorom, ktorého čítam: Gilles Lipowetsky. Parafrázujem myšlienky z jeho knihy Súmrak povinnosti. Duša nie je miesto pre fakty, v tom s ním súhlasím. Na tie máme rozum. I keď, ktovie: prebehnite si popkultúrnu knihu Filozofia – 50 myšlienok, ktoré by ste mali poznať. Popisuje princíp hazardného hráča. Ak šesťkrát padne červená, väčšina z nás staví na čiernu. Povie si, že siedmy raz sa to nemôže opakovať. Pritom náhoda sa začína stále od bodu nula. Alebo sú náhody zákonitosťami, ktorých pozadie nepoznáme?
And Smith & Wesson
Čo nevieme, rozhoduje o našom osude viac ako to, čo vieme. Pred tridsiatimi rokmi si všetci mysleli, že dnes budeme lietať na dovolenky do vesmíru. No svet zmenil internet, ktorý nikto nepredpovedal. Aj o tom sa dozviete v múdrej knihe Čierna labuť Nassima Nicholasa Taleba.
Ako každý rok i tento mám rozčítané knihy finalistov Anasoft litera. Páči sa mi úvahová Som Paula Ondreja Štefánika. Michal Havran ma vie zaujať štýlom písania, obrazmi i podprahovým pozorovacím talentom. Ľahko plynúci dej o ťažkom osude Rómov v novele Víťa Staviarskeho Rinaldova cesta mi pripomína najnovšiu knihu Johna Irvinga Ulice Záhadných tajemství. Obe sa odohrávajú na smetisku.
Aby som nezabudol. Smith & Wesson od Allesandra Baricca je kniha k jednej káve. Baricco so svojou pôvabnou krehkosťou. Pre realistov, ktorí žiadajú nemožné.
Umenie sa napája z iných zdrojov ako rozum, napadá mi pri čítaní Juliana Barnesa a jeho fikcie o živote geniálneho ruského skladateľa Dmitrija Šostakoviča s názvom Šum času. Myslím si, že talent je silnejší ako osobnosť. Barnes v knihe hovorí o teórii o osobnej statočnosti a umeleckej poctivosti. Pričom nedostatok jedného nemusí kontaminovať druhé. Napadá mi, že niekto by mohol takú múdru knihu napísať o našom Mirovi Válkovi. Keď pominú generačné spory o jeho funkcii, zostane prenikavé pomenovanie života a očarujúca priepasť významov, ktorú vkladal do metafory.
Ozaj, ak sme pri poézii. Čítam si novú knižku Jana Petríka Nakladanie svetla do octu, čerstvú zbierku svojho brata Joža Krajina Khaina, no a prehŕňam sa v preklade beatnikov Mariána Andričíka. Prichádzam na to, že beatnici sú dnes na mňa už príliš rozriedené obsahy. Ale stále majú sugesciu slobody a odhodlanie dievčat z dedín od diaľnice nakričať na svet. I keď, viete, dnes by sa Kristus nemusel zoštverať z kríža. Nikdy by ho tam nikto nevešal. Stačilo by, že vyjde na titulnej strane, zrecyklujú ho v online a zavesia na sociálnu sieť.
Autor je básnik, spisovateľ a súčasný riaditeľ TASR
Autor: Vladimír Puchala
