Ak by ste sa v Sofii kohokoľvek opýtali, kde sa dá zohnať najnovší bestseller, vysokoškolské skriptum alebo nejaké dielo z bulharskej klasiky, každý vám odporučí tú istú adresu: Slavejkov.
Námestie „Petko Slavejkov“ v centre bulharskej metropoly ešte v 19. storočí všetci volali Kafene Baši podľa veľkej kaviarne, ktorá sa tu nachádzala až do roku 1878. Svoje terajšie pomenovanie dostalo podľa bulharského básnika Petka Slavejkova (1827 – 1895), ktorého rodina obývala dom na rohu námestia. Petkova matka zomrela pri pôrode. Keď neskôr navštívil jej rodnú dedinu Višovgrad, videl tam slávikov a bol taký unesený ich spevom, že si priezvisko zmenil na Slavejkov. Už v mladosti veľa čítal, najmä diela v kláštorných knižniciach v okolí svojho rodiska Tarnovo. Stal sa učiteľom, zaujímal sa o folklór, zozbieral vyše 2200 ľudových piesní, prísloví a porekadiel. Neskôr sa venoval nielen písaniu básní, ale vydával aj niekoľko novín a časopisov a snažil sa u svojich krajanov povzbudiť národné povedomie. Po oslobodení Bulharska od tureckej nadvlády sa v roku 1880 stal predsedom Národného zhromaždenia. Z jeho štyroch synov sa dvaja stali politikmi a jeden publicistom. Štvrtý, najmladší syn Penčo (1866 – 1912) tiež pokračoval v šľapajach svojho otca, bol to jeden z najvýznamnejších bulharských básnikov. Pôsobil aj vo funkcii riaditeľa Národného divadla a neskôr Bulharskej národnej knižnice. Keď ho pre rozpory s vtedajším ministrom kultúry z tohto postu odvolali, odišiel do Švajčiarska a Talianska. Bol navrhnutý na Nobelovu cenu za literatúru, ale neočakávane, náhle zomrel, preto sa výbor jeho nomináciou už nestihol zaoberať. Petko a Penčo Slavejkovci sú zvečnení na tomto námestí ako súsošie od bulharského sochára Georgija Čapkanova – sedia na lavičke, pozorujú dianie a sú vďačným motívom pre objektívy turistov.
„Miletička“ s knihami
Len máloktoré námestie je také späté s literatúrou a knihami ako Slavejkov. Nielenže tu nájdete sochu dvoch významných bulharských poetov, ale nachádza sa tu aj Mestská knižnica a hlavne knižný trh! Každé ráno sem prichádzajú dodávky, pomocníci z nich vynesú plné banánové škatule, naložia si ich na malé vozíky, ktoré odvezú k príslušnému stánku a stovky kníh rozložia na pulty. Predavači sú sami zväčša knižnými nadšencami, vo svojom tovare sa vyznajú a vedia poradiť. Niektorí zvyknú knižku dokonca len požičať, záujemca sa do nej môže začítať na neďalekých lavičkách, ktorých opierky pripomínajú chrbty kníh, a až potom sa rozhodnúť, či si knihu kúpi.
Knihy sa na tomto námestí začali predávať spontánne, po páde komunizmu, keď zanikli mnohé kníhkupectvá a v tých, čo zostali, sa okrem kníh predávalo všetko možné. Počiatky knižného trhu boli provizórne. Horúce novinky sa rozchytali ešte vo dverách naložených dodávok, ostatný tovar sa porozkladal na malé, rybárske alebo kempingové stolíky a tenké samizdatové brožúry sa dokonca rozvešali na šnúry pomocou štipcov na bielizeň. Postupom času si trh vytvoril medzi obyvateľmi Sofie meno, mnohí si sem zvykli odbehnúť cez obedňajšiu prestávku, alebo si po práci odskočili kúpiť knižku, aby mali čo čítať v mestskej doprave po ceste domov. Dnes trh tvorí takmer šesťdesiat stánkov, ktoré sa pod napnutou plachtovinou tiahnu stredom celého námestia.
Keď knihy prekážajú
V poslednom čase však niektorým obyvateľom, ale hlavne politikom, začína tento knižný trh prekážať – škatule od banánov považujú za neestetické a počet stánkov za nadbytočný. Námestie chcú od základov zrenovovať. Preto sa v Sofii začala veľká podpisová akcia na zachovanie tohto priestranstva pre literatúru. Predavači nechápu, prečo ich chcú vyhnať, keď nepredávajú ani zbrane, ani drogy. Knižný trh Slavejkov predsa v podstate zachránil knihu na začiatku deväťdesiatych rokov, a tak sa stal súčasťou novodobej histórie hlavného mesta Bulharska. V súčasnosti zamestnáva okolo 150 ľudí, pričom väčšina z nich sa lepšie vyzná v knihách a autoroch než predavači v kamenných obchodoch, vzhľadom na svoje dlhoročné skúsenosti vedia posúdiť kvalitu vydania alebo aj prekladu. Navyše, s pestrou paletou nových, starých i antikvárnych kníh dodáva tento trh osobité čaro i ducha námestiu aj blízkemu okoliu.
Zatiaľ nie je jasné, ako to s tradičným knižným trhom v centre Sofie dopadne. Vypracované sú vízie, podľa ktorých by sa mal počet stánkov na námestí Slavejkov podstatne znížiť, aj predaj kníh by sa mal zredukovať len na určité dni v týždni a celé námestie by malo nadobudnúť modernejší vzhľad. S renováciou sa malo začať ešte pred letom, ale ako to v našich postkomunistických krajinách býva, zatiaľ sa nič nedeje, termíny sa posúvajú. A tak sa radujú nielen tunajší predavači, ale aj všetci ostatní milovníci kníh. Veď napokon, aj parížski bukinisti majú na nábreží Seiny rozložené svoje debničky s knihami.
