SME
Piatok, 22. september, 2023 | Meniny má Móric

Tatiana Drexler: Ľuďom na Slovensku by som najviac zo všetkého dopriala Angelu Merkelovú

Rodisko sa mení, či človek emigroval alebo nie, hovorí tanečnica a porotkyňa Let's Dance.

Tatiana Drexler.Tatiana Drexler. (Zdroj: SME/Jozef Jakubčo)

Ľuďom na Slovensku podľa nej stačí zistiť, že im cudzinec neodhryzne ucho, a dajú mu šancí viac než dosť.

Všetko som už povedala, privítala nás v hoteli, kde sme sa s ňou stretli ešte v novembri, deň pred finále súťaže Let´s Dance.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako porotkyňa v tanečnej súťaži bola vždy tou, ktorej hodnotenie vyvážili svetové skúsenosti. Najvzletnejší tanec najviac bolí, tvrdí tanečná pedagogička TATIANA DREXLER.

Za svojím tanečným snom odišla ešte pred pádom železnej opony a vďaka húževnatosti spojenej so šťastím ho aj dosiahla.

SkryťVypnúť reklamu

Pri spomienke na pád železnej opony sa neubránila slzám.

Ako vnímate slovenskú spoločnosť, keď sa sem spoza hraníc vraciate?

"Na Slovensko sa vraciam celkom pravidelne, takže nevidím zmeny krajiny vo veľkých skokoch. No tým, že tu nežijem a nepracujem intenzívne, mám aj menší okruh ľudí, s ktorými sa stretávam.

Mám tu zopár kamarátov a kamarátok, najmä z Martina, kde som sa narodila, a potom ľudí, s ktorými sa stýkam v súťaži Let´s Dance. Myslím si však, že oni mi pravý obraz spoločnosti nedávajú. Takže je mi ťažko hodnotiť.

Ale mohla by som povedať, že poznám Slovensko zo zahraničnej tlače."

A to v akom svetle?

"Že patrí medzi popredné nacionalizmom trpiace spoločnosti, že je príliš uzavreté, má veľký strach z cudzincov a zo straty identity. A že ľudia nie sú príliš ústretoví."

SkryťVypnúť reklamu

Čo si o tom myslíte?

"Keď to čítam, mám pocit, že hovoria o celkom inej spoločnosti. Udržiavanie identity považujem za dobrú vec, ale ak sa dostane až do roviny budovania nepriateľských vízií, prudko sa ohradzujem.

Ľudia na Slovensku sa hromadným pojmom cudzinec naozaj nechávajú strašiť. Potom, keď prekonajú svoje bariéry, vedia byť veľmi milí a nápomocní. Dokonca keď vidia, že im cudzinec neodhryzne ucho, dajú mu aj šance, možno aj viac, ako by dostal niekde inde."

Čo myslíte tým, že celebrity v Let´s dance netvoria obraz spoločnosti?

"Slovo celebritná im podľa mňa dosť ubližuje. Sú to milí, pracovití a húževnatí ľudia, ktorí v živote veľa dokázali, vážia si to a majú pokoru. Každopádne majú viac skúseností ako ľudia, čo sa narodili niekde pánubohu za chrbtom, nikde neboli a sú tam dodnes.

SkryťVypnúť reklamu

Nie všetci majú to šťastie, odvahu a chuť pozrieť sa do sveta a otvoriť sa aj iným názorom."

Zároveň však sedia pri televíznom programe, ktorý im celebrity pripravujú. Čo by ešte tieto skupiny ľudí mohlo spájať?

"Dobrý právny a daňový systém. Tí, čo v spoločnosti zarábajú veľké peniaze, by mali v prvom rade riadne platiť dane a systém by ich mal naučiť deliť sa o ne.

Len tak sa dá byť slušným človekom. Ľuďom na Slovensku by som dopriala Angelu Merkelovú, ženu, ktorá netrpí velikášstvom, ako sa to často deje mužom, nie je útlocitná, vie dobre myslieť za celok a kým niečo povie, poriadne si to rozmyslí."

Dodnes si pamätám v učebnici marxizmu-leninizmu vedľa seba dva obrázky. Na jednom zlí kapitalisti sypali pomaranče do rieky a na druhom boli chudobní ľudia, ktorí by ich tak veľmi chceli, ale tí bohatí im nedoprajú.

Tatiana Drexler

Pochádzate z prostredia, kde sa v minulosti silno upevňovala slovenská identita. Čo pre vás pôvod znamená?

"Neviem porovnať, aké by to bolo, keby som bola z iného mesta ako z Martina, napríklad z Košíc. Mojou identitou sú pre mňa plnohodnotní ľudia, medzi ktorými som v detstve vyrastala a doteraz medzi nimi mám výborných priateľov.

SkryťVypnúť reklamu

No práve preto, že žijem v cudzine, veľa rozmýšľam o tom, čo je to vlastne domov a čo človek vníma ako domov, aký je to pocit, ktorý nechce stratiť a ide s ním celý život. Sú to pre mňa predovšetkým konkrétni ľudia.

Detstvo v rodisku je minulosť, niečo, čo sa nedá vrátiť, preto nežijem z tejto nostalgie. Aj človek, ktorý v jednom dome prežije celý život, je v dospelosti už niekde celkom inde."

Veľa ľudí sa do detstva stále vracia ako do obdobia, ktoré bolo lepšie vďaka socialistickej politike. Do akej miery to pripúšťate?

"To si vôbec nemyslím, aj keď na svoje detstvo a bezstarostný život spomínam veľmi rada. Ako dieťa som totiž nepocítila, že žijem v totalite a že nemám slobodu. Povedzme si pravdu, nie sú to témy, ktoré by deti zvlášť zaujímali. Nič mi nechýbalo."

SkryťVypnúť reklamu

Kedy to prišlo?

"Zhruba v pätnástich som chcela vedieť viac, než som sa mohla dozvedieť od rodičov. O tom, či je socializmus správny, som potom začala pochybovať zároveň s tým, ako som túžila dostať sa ako tanečníčka do sveta, od ktorého sme boli odrezaní."

Prečo to nakoniec bolo také silné, že ste za hranicami aj ostali?

"S mojím vtedajším tanečným aj životným partnerom sme boli v tom čase zasnení a zaľúbení, túžili sme veci zmeniť k lepšiemu. Navyše sme boli stále zvedavejší, ako to na Západe vyzerá.

Na univerzite do nás tlačili dejiny medzinárodného robotníckeho hnutia, v hrubej knihe venovali asi päť stránok kapitalizmu, ktorý nám predostierali ako obraz bohatej buržoázie, ktorá nedá chudobným najesť.

Dodnes si pamätám v učebnici marxizmu-leninizmu vedľa seba dva obrázky. Na jednom zlí kapitalisti sypali pomaranče do rieky a na druhom boli chudobní ľudia, ktorí by ich tak veľmi chceli, ale tí bohatí im nedoprajú. Poburovalo ma to, stále mi to vŕtalo v hlave. A tak sme sa rozhodli, že emigrujeme."

SkryťVypnúť reklamu

Ako to prebiehalo?

"Obaja sme skončili univerzitu v elitných smeroch, za matematické vzdelanie som dodnes vďačná. Čakali sme s odchodom, kým dokončíme štúdium. Zdalo sa nám voči rodičom fér doštudovať. Medzitým sme si odchod plánovali. Veľmi sme chceli skúsiť, či by sme sa ako tanečníci vedeli dostať ďalej a zlepšovať sa.

Boli sme mladí, krásni, presvedčení, že nám patrí svet, a ako sa hovorí, nevedeli sme, čo od dobroty. Zároveň sme boli presvedčení, že budeme patriť medzi tých, čo zmenia veci k lepšiemu."

Aký obraz sa vám naskytol, keď ste prekročili hranice?

"Keď som prišla do Nemecka, bola som zmätená. Všetci ľudia vyzerali v pohode a vôbec som nevedela, podľa čoho rozoznám zlých od dobrých. Nemecko odvtedy vnímam ako veľmi sociálnu krajinu.

SkryťVypnúť reklamu

Dokonca vidím ako správne, že keď tam ľudia nepracujú, môžu získať strechu nad hlavou a môžu sa dobre najesť. Zároveň považujem za dobrú šancu a výhodu môcť platiť vysoké dane a podržať tých, čo veľa peňazí nezarábajú. Som za schopnosť platiť vysoké dane vďačná a je mojou povinnosťou podeliť sa."

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Podpora systému je slabá, je to na jednotlivcoch
  2. Prišli na to, že odpad je cenný
  3. Ochutnajte zo Španielska viac. Spojte návštevu Madridu s Toledom
  4. Oblačno, miestami roboti. Ďalší diel pútavého sci-fi komiksu
  5. Spoločnosť EY vyhlásila 18. ročník súťaže na Slovensku
  6. Ak podceníte pri stavbe toto, pripravte sa na vyššie účty
  7. Septembrové číslo krížovkárskeho magazínu Lišiak v denníku SME
  8. Plánujete nové bývanie o pár rokov? Čas na jeho kúpu je teraz
  1. Prišli na to, že odpad je cenný
  2. Ochutnajte zo Španielska viac. Spojte návštevu Madridu s Toledom
  3. Až dve tretiny Slovenska majú mäkkú vodu. Čo na to naše cievy?
  4. Autocentrá AURES Holdings obslúžili už 3 milióny zákazníkov
  5. Príďte ochutnať ocenené destiláty
  6. Oblačno, miestami roboti. Ďalší diel pútavého sci-fi komiksu
  7. Politici dobrovoľne posielajú slovenské ženy pod nôž
  8. IT expertka: Iba mobil deťom na učenie naozaj nestačí
  1. Ľuboš Fellner opäť pozýva. Kam volá turistov teraz? 14 221
  2. Už len dnes za vás Fellner zaplatí polovicu dovolenky 11 788
  3. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 9 646
  4. Ak podceníte pri stavbe toto, pripravte sa na vyššie účty 5 504
  5. Získajte 50% zľavu na predplatné SME.sk. Tu zistíte viac 3 212
  6. Plánujete nové bývanie o pár rokov? Čas na jeho kúpu je teraz 3 065
  7. 50-tisíc dovolenkárov si kúpilo zájazd cez SME 2 671
  8. Veľké Karlovice: wellness oáza kúsok od hraníc 2 545
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Chlapec z Chersonu sa stal víťaznou samostatnou fotografiou v medzinárodnej kategórii Každodenný život, jej autorom je András D. Hajdú. Chlapec s nahnevaným pohľadom sa rýchlo stal tvárou ukrajinského boja za slobodu v dňoch po znovudobytí Chersonu.

Ocenené fotografie reflektujú vážne problémy súčasnosti.


7 h
Dominika Kováčiková zvíťazila v súťaži Maľba 2023 s dielom Inštinkt prežitia.

V súťaži Maľba 2023 vyhral Inštinkt prežitia.


6 h
Maral Deghati počas pôsobenia v porote súťaže Slovak Press Photo.

Treba sa sústrediť na rozprávanie príbehov, hovorí Maral Deghati zo svetovej fotoagentúry.


7 h
Marvin Horvát a jeho partner Ivan.

Do slovenských kín sa dostáva dokumentárny film Šťastný človek.


20. sep

Blogy SME

  1. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  2. Katarína Chudá: Stredoveké rukopisy: pestrofarebné monštrá, pohromy a draky
  3. Milan Buno: Ako si získavať priateľov a pôsobiť na ľudí | 7 knižných tipov
  4. Martin Barto: Pozoruhodné kúsky z minulosti Eurovision Song Contest
  5. Samuel Ivančák: Provisorium Deža Ursinyho má 50 rokov
  6. Rudolf Schütz: Erotika a horror po taliansky (4. časť) – La bambola di Satana (1969)
  7. Milan Buno: Riskovala život, aby zachránila 2500 židovských detí | 7 knižných tipov
  8. Samuel Ivančák: The Dark Side of the Moon má 50 rokov
  1. Ján Šeďo: Králi "F + K + G" sa postavili pred vypredanú sálu s plnými gaťami, ako lazníci. 60 794
  2. Igor Kossaczký: Matovičova akcia ukázala pravdu o slovenských médiách 38 500
  3. Ján Šeďo: Mestskí policajti to pokašľali na celej čiare. 30 407
  4. Pavel Macko: Teraz sa ukáže, ako hlboko siahajú korene zla a aká silná je Žilinkova ochrana gaunerov 13 231
  5. Michael Achberger: Kľúč k rýchlemu metabolizmu: Začnite každý deň týmito raňajkovými zvykmi 10 054
  6. Ivan Mlynár: Zo skrine biskupov Slovenska vypadol ďalší kostlivec. 7 212
  7. Ladislav Matejka: Ako Slovensko vyhralo Volvo (skutočný príbeh) 6 823
  8. Adriana Boysová: Kto mrzačí naše deti? 5 702
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 67. - Kto bol Juan de Fuca, ktorý dal meno prielivu, ktorý obmýva brehy kanadského ostrova Vancouver?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 68. - Arktída - Zem Františka Jozefa
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 66. - Martin Frobisher, pirát alebo kapitán?
  4. Monika Nagyova: Rómske deti kradnú. Ale iba energiu.
  5. Jiří Ščobák: Na zimní plavání v neoprénu je dobré se začít připravovat už teď
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 65. - Odkiaľ pochádza názov Kanada?
  7. Jiří Ščobák: Čekání na Volodymyra Zelenského před prezidentským palácem v BA (foto)
  8. Monika Nagyova: Pedagógovia aj dnes trestajú deti za to, že odmietajú jesť to, čo im nechutí.
SkryťZatvoriť reklamu