Panna a netvor - Joj Plus 20.35
Čo už je toto za odporúčanie, kto by sa chcel počas Štedrého večera báť? Pýtate sa správne. Každý, kto má hmlistú alebo naopak jasnú spomienku na film Juraja Herza z roku 1978, sa jemne strasie. Má prečo.

Jeho Panna a netvor je dokonalou ukážkou filmárskej originality tých čias. Ako prvá sa v pamäti zjaví krásna Zdena Studenková a vtedajší idol Vlastimil Harapes s nepríjemným dlhým zobákom. Vejú biele závesy, zámok je chladný a strašidelný. Už tu sa prejavila autorova fascinácia horormi a ľudovými rozprávkami plnými násilia. Prečo sú vlastne také kruté?
„Áno, rozprávky majú v sebe strašné zlo. Zoberme si len Červenú čiapočku, našu najznámejšiu rozprávku, príbeh o vlkovi, ktorý zožerie babičku... Keď si to tak rozoberám, rozmýšľam, či tie rozprávky boli naozaj určené pre deti. Neboli to len príbehy, ktoré si pôvodne rozprávali dospelí večer pri ohni? Neviem. Ale pravda je, že ja sám som mal najradšej tie najkrutejšie,“ povedal Juraj Herz v roku 2009 pre denník SME.
Netajil, že ho fascinovali. Čítal aj menej známe, všelijaké orientálne, alebo Hauffove nemecké, pamätá si na jednu o odseknutej ruke. Bolo mu pri nich príjemne. A ako tak spomínal, poznamenal, že sa robil výskum, ako horory pôsobia na ľudí - divákov v kine pripútali ku kardiogramu a sledovali ich.
„Očakávali by ste, že im niektoré scény mohli privodiť aj infarkt. Omyl. Hoci sa navonok báli, srdce im tĺklo úplne v poriadku. Pretože oni v podvedomí vedeli, že je to len film. Rozprávka. A nijako sa ich to zdravotne nedotklo,“ rozprával Juraj Herz, „veď keď je najhoršie, diváci si môžu predstaviť filmový štáb a to, ako sa pri nakrúcaní dobre zabával. Alebo môžu zavrieť oči.“

Pri Panne a netvorovi by sme odporučili presný opak. Pozerať sa. Aspoň na chvíľu. Lyrika, ktorá sa dostala do estetiky obrazu, je jedinečná. Popoluška aj Perinbaba síce získali viac oddaných fanúšikov, ale to je v poriadku. Sú z inej kategórie ako Panna a netvor.
„Bola to veľká rozprávka, nie televízna, ale distribučná. Juraj Herz bol vtedy jedným z najvychytenejších režisérov, kameru robil Jiří Macháně. Táto rozprávka asi nebola určená celkom pre malé deti, bola aj dosť strašidelná. Ale otvorila mi cestu na Barrandov," povedala o filme predstaviteľka princeznej Zdena Studenková.
Ako prišla k úlohe? „Robila som normálny konkurz, vtedy sa ešte nehovorilo ‚kasting‘. Bolo nás tam veľmi veľa. Trošku som ťažila z toho, že Libuška Šafránková bola taká tá česká princezná a na Slovensku sa zrejme hľadal pendant Libušky. Boli sme skrátka typom sezóny.“
Tým bol aj jej partner Vlastimil Harapes „Nielenže bol populárny. Je to nesmierne vzácny človek, kultivovaný, zároveň s obrovskou dávkou humoru, človek s veľkým talentom. Mám ho mimoriadne rada. Bol vtedy najväčšou baletnou hviezdou v celom Československu. Bol úžasný, bol fantastický, bol krásny. Polovicu filmu mal masku na hlave a iba pohybom stvárňoval zviera, Juraj Herz to veľmi dobre vymyslel," spomínala na nakrúcanie Studenková.
Ak budú tento mysteriózny počin opakovať aj budúce sviatky, v poznámkach by nemala chýbať informácia, že oslavuje narodeniny. Štyridsať rokov.
Láska na vlásku - Jednotka 21.50
Prečo je to zaujímavý tip? Pretože ide o tú istú režisérku, ktorá mala v tomto roku v kinách veľký filmový hit Únos, prvý politický triler v dejinách porevolučnej slovenskej kinematografie. Je o zavlečení prezidentovho syna a podozrivých prepojeniach medzi zločinom, mafiou, tajnou políciou a mocou v polovici 90. rokov minulého storočia.
No ešte predtým, než Marianna Čengel Solčanská poukázala na citlivú kauzu, ktorá má dohru ešte aj dnes, nakrútila rozprávku. Je adaptáciou príbehu Marka Twaina. V rozhovore denníka SME vysvetlila prečo.

„Poviem vám pravdu, neverím veľmi na vymýšľanie úplne nových rozprávok. Ak ste geniálna ako Joanne Rowlingová alebo Astrid Lindgrenová, tak je možné, že vymyslíte naozaj skvelý príbeh. Lenže ja nie som spisovateľka, navyše si myslím, že klasické rozprávkové archetypy už boli vymyslené a bolo by zbytočné špekulovať nad niečím novým. A prečo práve Mark Twain? Mohla som sa pustiť do slovenskej ľudovej rozprávky, lenže tam je malý zádrh – nadprirodzené javy a bytosti. A tie by náš rozpočet nepokryl. Teda možno aj áno, ale dnešným detským divákom, odchovaným na Harrym Potterovi, by boli iba smiešne. Takže sme vylúčili všetky draky, medovníkové chalúpky, vodníkov, víly.“
Celeste Buckingham a Samuel Spišiak zostali. Môžete zhodnotiť, či žáner, v ktorom boli obsadení, funguje aspoň tak dobre ako režisérkino neskoršie dielo. Mimochodom, v stredu 27. decembra pôjde v televízii aj Solčanskej kinodebut Legenda o lietajúcom Cypriánovi.
Tip: Pozrite si podrobný televízny program v našej službe tvprogram.sme.sk.