Nie vždy cítim, že mám čo povedať, hovorí herec VIKTOR HORJÁN. Už rok odmieta žiadosti médií o rozhovor, napriek tomu súhlasil s tým, aby s nami zhodnotil slovenský film, televíziu a divadlo. Hoci je srdečný a často usmiaty, svojimi otvorenými postojmi a názormi vyvoláva množstvo hejtu, ako by povedali moderní užívatelia internetu.
Nič to. S pokorou chodí do studenej pivnice divadla GUnaGU, kde práve naštudoval hru Youtuberi.
Youtuberi dnes patria medzi ľudí s najvyššími príjmami. Keď to sledujete, nemáte pocit, že ste si vybrali zlé povolanie?
"Dnes už nie je lukratívne byť hercom, to je pravda. Aj študentov vystríham, že si vybrali veľmi zle a pozorujem, že už ich je aj menej."
Ešte nepredáva v H&M, stále je v GUnaGU. (zdroj: SME - JOZEF JAKUBČO)Menej sa ich hlási sa na Vysokú školu múzických umení?
"Áno, ale horšie je, že z nej nevychádzajú osobnosti. Zo školy sa nikto nevyhadzuje, každý je prijatý. Nemôžem prijať radikálne stanovisko, keďže tam neučím, ale vidím absolventov.
Z roka na rok ubúda tých šikovných, tí, čo zostávajú, chcú hrať v televíznych seriáloch. Poctivé divadlo je im veľmi vzdialené, hneď chcú byť hviezdami."
Myslíte si, že televízia a kvalita u nás nejdú dokopy?
"Mohlo by sa jedno aj druhé spojiť. Ale to by sme museli postupovať ako v zahraničí. Tam, keď sa niečo pre televíziu nakrúca, tam sa aj skúša. U nás? Mám štyridsaťdva rokov a keď poviem, že by som si rád najprv pozrel scenár, tvária sa prekvapene. A keď mi ho dajú, mám pocit, že som dostal leporelo. To ani nie je scenár, až ma to uráža."
Ako vtedy reagujete?
"Dávam si podmienky. Nesplniteľné. Ak je niekto sprostý a splní mi ju, potom tam hrám. Väčšinou ich však splniť nedokážu."
Aké podmienky si vymýšľate?
