Nathan Englander je známy americký spisovateľ. Jeho zbierka poviedok O čem mluvíme, když mluvíme o Anně Frankové, vyšla v nakladateľstve Paseka v roku 2014 a recenzentke straší v hlave dodnes. Postavy rovnomennej poviedky si kladú otázku: „Kto nás schová, keď sa to stane znova?“
Majú, samozrejme, na mysli katastrofu typu holokaust, otázku, kto z priateľov, známych by riskoval vlastný život, aby zachránil niekoho cudzieho. Napokon niektorí z nich dospejú k smutnému záveru, že istotu pomoci nemajú ani medzi najbližšou rodinou. Túto otázku je preto lepšie si neklásť a dúfať, že obdobná situácia nenastane už nikdy. Treba sa so životom pohnúť ďalej, príliš sa neotáčať. To urobil aj Englander, ktorý sa po poviedkach rozhodol dať cestou dlhších celkov, aj keď sa mu to možno úplne nepodarilo, ani formou, ani témou. Jeho román Dinner at the Centre of the Earth (Večera v strede Zeme) totiž aj tak pôsobí ako zmes niekoľkých nasekaných poviedok a eseje o beznádeji k tomu. Témou je, ako inak, palestínsko-izraelský konflikt.
Extrémna zmes žánrov
Extrémnu pestrosť knihe zabezpečuje zmes literárnych žánrov. Je prítomný magický realizmus, špionážny triler, romantický príbeh o zakázanej láske, ale aj rozprávanie úplne reálne a bez príkras. Je to v každom jednom prípade, v každej kapitole, príbeh o izraelsko-palestínskom konflikte, o zatiaľ márnej snahe nájsť riešenie, s ktorým by boli spokojné obe strany. Možno sa skôr nájde svätý grál, ako sa podpíše obojstranne prijateľná zmluva. Možno sa to nepodarí nikdy.
Nathan Englander píše o tom, čo pozná. Vyrastal v americkej pobožnej židovskej rodine. Nejaký čas žil v Izraeli, aj počas rokov, keď zúrila druhá intifáda a smrť striehla za rohom. Paradoxne, do USA sa vrátil, keď v Izraeli zavládol aký-taký pokoj, odvtedy tvorí a pracuje doma. Hlavná postava príbehu, ktorej skutočné meno nevieme, väzeň Z, je tiež mladý muž pochádzajúci z podobnej americkej rodiny, ktorý sa v deväťdesiatych rokoch rozhodne, že sa vysťahuje do krajiny svojich prapredkov, aby bol pri tom, keď nastane mier. To je jeho prvý zlý odhad.
Keď ako študent Hebrejskej univerzity dostane ponuku zapojiť sa do boja aktívnejšie a túto výzvu prijme, pomýli sa druhý raz. Príliš neskoro príde na to, že na prácu tajného agenta nemá žalúdok. Svedčí o jeho nesmiernej naivite, ak si myslí, že boj s terorizmom sa zaobíde bez kolaterálnych obetí. Podobne pateticky vyznieva aj jeho snaha vyjsť v ústrety druhej strane konfliktu a dúfať, že sa tým podarí zastaviť koleso smrti a odplaty, ktoré sa v oblasti rúti dolu kopcom už viac ako sedemdesiat rokov. Neuspeje. Príbeh väzňa Z sa odohráva v rokoch 2002 až 2014 a tak je to aj s ostatnými hrdinami knihy, ktorí sú naňho viac či menej naviazaní. Čitateľ s nevydareným agentom navštívi Berlín, Paríž, Capri a skončí v izraelskej púšti Negev. Väzeň Z je osobnostne taký neuspôsobený, že sa zdá nepravdepodobné, aby uspel v „castingu“ tajnej služby. On však má reálnu predlohu. Englander sa inšpiroval skutočným príbehom väzňa X, austrálskeho spolupracovníka Mossadu, ktorý zradil a ktorého existencia vyšla najavo, až keď sa mu vo vysoko stráženom väzení predsa len podarilo obesiť.
Mýtický kolos Generál
Nevydarený imitátor Jamesa Bonda má svoju Nemesis. Je ňou Generál. Tento temer mýtický kolos je taký silný, že si ho dlhé roky nedokáže zobrať ani smrť. Ležiac v nemocnici na hadičkách, pohybuje sa v akomsi limbe, kde jeho myseľ voľne lieta medzi jednotlivými udalosťami života, ktorý bol tak tesne spätý s históriou jeho národa. Englander to nikdy nevysloví, ale je absolútne jasné, že Generál je Ariel Sharon. Generál bol ten, kto dal kedysi väzňa Z uväzniť a jeho materiály zničiť, aby sa nikto nedozvedel o jeho zrade.
Okrem Generála sa knihou pohybuje dvojica, matka a syn. Ruthi je Generálovou sekretárkou a po jeho mozgovej príhode vernou opatrovateľkou. Každý deň sa modlí za jeho návrat medzi živých, tak ako keby sa modlila za príchod Mesiáša. Verí, že Generál sa musí vrátiť, aby dokončil svoje dielo. On, ktorý sa nikdy ničoho nebál, on, ktorého činy budili hrôzu v nepriateľoch krajiny, nemilosrdný vojak, ktorého vedenie štátu povolávalo do služby vždy, keď bolo treba na odstrašenie trestať obzvlášť kruto, si ako starý muž a premiér krajiny uvedomil cenu mieru a nechal napriek obrovským protestom vysídliť z pásma Gazy židovských osadníkov. Je otázne, ako by vyzeral mierový proces, ak by ho nezlomila choroba a on ešte niekoľko rokov zotrval vo funkcii predsedu vlády.
Ruthi má syna, ktorého prehovorí, aby neopúšťal krajinu, ako mal po vojenskej službe pôvodne v pláne, ale aby prijal nenáročnú prácu dozorcu vo väzení s jediným väzňom, niekde hlboko v Negevskej púšti. Tak sa sieť osudov prepne ešte o niečo silnejšie. Ruthin syn stráži väzňa Z, ktorý dvanásť rokov neopustí svoju celu, bez procesu, bez právnika, vypisujúc listy Generálovi, ktorý ho uväznil a ktorý už dlhé roky leží v kóme. O tom však väzeň Z nevie, jeho strážca to pred ním tají, aby mu nezobral to posledné, nádej.
Neposedný autor
Englander je neposedný pisateľ, sústavne skáče v čase a priestore. To vytvára prerušovanie deja, často po pár stránkach mení miesto, postavu aj dekádu, čitateľ nemá čas zžiť sa s dejom a už ho autor ženie preč. Tomu pomáhajú aj ďalšie postavy. Palestínčan Faríd, ktorý odíde žiť do Európy, aby tam zháňal finančné prostriedky pre svoj ľud, peniaze, ktoré majú pomôcť k slobode, často však slúžia na nákup zbraní. Krásna čašníčka, zohrávajúca úlohu osudovej ženy väzňa Z, z ktorej sa vykľuje agentka Shira, je karmou potrestaná niečím, čo by paradoxne malo byť šťastím. Stretne ju láska. Lenže keď sa bývalá pracovníčka tajných služieb zamiluje do palestínskeho mierového sprostredkovateľa, ktorý navyše uviazne v Gaze, zostávajú jej len slzy a veľmi neurčitá nádej. Toto je najmenej pravdepodobná časť príbehu, ktorý je síce občas komický, občas magický a sem-tam aj tragický, ale tu sa stáva takmer s istotou alegorickým. Na tejto dvojici sa Englander možno snaží ukázať, že existuje nádej, iný dôvod na ich literárnu existenciu ťažko nájsť. Na oboch stranách línie počuť nezmieriteľné reči, vidieť ploty, závory, rakety a zbrane spoľahlivo udržujúce konflikt pri živote. Existuje však zrejme ešte niečo. Podzemné tunely spájajú a existujú, nech sa na povrchu deje čokoľvek, nech ich aj tisíckrát vyhodia do vzduchu a zasypú, vzniknú nové. V tuneli uprostred zeme sa môžu stretnúť ľudia, ktorí chcú byť spolu. Je nádej, že to, čo sa deje hlboko pod povrchom, sa raz vďaka odvahe či túžbe ľudí v podzemí stane novou skutočnosťou, že bude mier. Chvíľu to však ešte potrvá.
