Asi netreba vysvetľovať, kto je James Bond. Ani opakovať, čo pije, z akej pištole strieľa, či koľko žien sa ocitlo v jeho náručí. Tieto fakty sú zaujímavé skôr pre filmových fanúšikov, z ktorých väčšina ani len netuší, že predlohou Jamesa Bonda sú romány Iana Fleminga staré vyše šesťdesiat rokov.
Otázka skôr stojí: kedy sa tento tajný agent, bojujúci proti (najmä) ruským komunistickým agentom, prvýkrát zjavil na Slovensku?
Odmäk v šesťdesiatych
Je polovica šesťdesiatych rokov minulého storočia a v Československu nastáva dovtedy nevídaný kultúrny pohyb. Po pätnástich rokoch temna, politických procesov a diktátu komunistov vo všetkých oblastiach spoločenského aj súkromného života, nastala v komunistickej strane drobná generačná výmena a k veslu sa dostali aj mladší a o čosi rozhľadenejší súdruhovia.
Cenzúra tlače zostala stále rovnako tvrdá, ale do edičných plánov vydavateľstiev sa odrazu dostali aj knihy, ktoré ešte pred rokom nemali najmenšiu šancu vyjsť. Opatrne začali opäť vychádzať aj žánre, ktoré boli celé päťdesiate roky zakázané, pretože podľa názoru ideológov „ohlupovali pracujúci ľud“: detektívky, horory, napínavé príbehy, nazývané aj trilery, či romantické historické romány.
Zároveň vzniklo niekoľko nových literárnych magazínov a pootvorili sa dvere umeleckým experimentom. Zo Západu docválal do kín Vinnetou , z rádia (samozrejme zo západných staníc) začal znieť rokenrol aj Beatles.
Tejto partičke chýbala už len jedna popkultúrna ikona: agent 007 James Bond. Lenže Bond nijako neskrýval svoj antikomunizmus, takže možnosť, aby v komunistickom Československu vyšla kniha s týmto hrdinom, bola naozaj minimálna. Presnejšie žiadna.
Obálky prvých vydaní románov o Jamesovi Bondovi. Ian Fleming vtedy ešte netušil, aký kultúrny fenomén vytvoril. Prvý román, Casino Royale, vyšiel v roku 1952. (zdroj: bookscover)Umberto Eco a Paul Johnson
James Bond však predstavoval veľké lákadlo. Hoci u nás ho nikto nečítal (lebo nemohol), na Západe bol fenoménom. Od roku 1952 to boli bondovské knihy Iana Fleminga, ktoré sa predávali v miliónových nákladoch a od roku 1962 aj filmy, ktoré sa stali zlatou baňou.
Obrovský úspech kníh, v ktorých hlavný hrdina strieda svoje posteľné partnerky a chladnokrvne až kruto likviduje protivníkov, šokoval západných intelektuálov aj strážcov morálky. Hospodársky zázrak, ktorý na Západe prebiehal, by mal predsa generovať iný druh zábavy a literatúry, a nie primitívne príbehy sériového vraha a ‚prietrtníka‘, nazdávali sa niektorí.
O Bondovi sa písali úvodníky v novinách, eseje aj filozofické štúdie. Umberto Eco analyzoval Flemingove rozprávačské štruktúry a napísal: „Fleming ,píše dobre´ v tom najbanálnejšom, ale spravodlivom zmysle. Má rytmus, čistotu, určitú zmyslovú príchuť slova. Nechceme tým povedať, že Fleming je umelec, no i tak píše umelecky.“
Zato historik a novinár Paul Johnson napísal o Doktorovi No, že je to najodpornejšia kniha, akú v živote čítal, Fleming nemá žiadnu literárnu zručnosť, kniha je chaotická a celá je výrazom sadistických sexuálnych snov frustrovaného adolescenta odkiaľsi z predmestia.
Hlavný zloduch a plagát k filmu Dr.NO. Šlo o prvú filmovú bondovku, nakrútili ju v roku 1962. Odvtedy ich vzniklo už dvadsaťšesť. (zdroj: bondmovies.com)Revue svetovej literatúry
Fenomén Bond sa nedal prehliadnuť a písalo sa o ňom aj u nás, ale vždy s posmešným nádychom v štýle: aha, ako na Západe šalejú za akýmsi smiešnym špiónom! V roku 1966 sa však situácia v kultúre natoľko uvoľnila, že odrazu sa našla možnosť, ako Jamesa Bonda predložiť slovenským čitateľom.
S nápadom prišla redakcia vtedy nového (od roku 1965) literárneho dvojmesačníka Revue svetovej literatúry. V ročníku 1967 sa rozhodli zmapovať aj rôzne „úpadkové“ žánre a James Bond sa im tam hodil.
S argumentom – nemôžeme predsa písať o Jamesovi Bondovi a pritom čitateľ nebude tušiť, o aký druh literárneho textu ide, získali od straníckej vrchnosti povolenie uverejniť na pokračovanie jeden celý bondovský román. Ním sa stal vtedy populárny Doktor No a podmienkou uverejnenia bolo, že ku každému pokračovaniu bude priložená aj štúdia o tomto úpadkovom fenoméne.
Takže James Bond zavítal na Slovensko (alebo presnejšie do Československa) veľmi nenápadne a skryto, dá sa povedať až „špiónsky“ – celý rok 1967 vychádzal v exkluzívnom literárnom magazíne, navyše pekne ovešaný štúdiami od renomovaných zahraničných autorov, ktorí skúmali, prečo sa z literárneho braku stala udalosť svetového významu.
Ian Fleming sa toho nedožil, určite by ho to potešilo.
Obálka prvého slovenského vydania Jamesa Bonda (1968) a na snímke vedľa aj prekladateľ a spisovateľ Jozef Kot (v strede) v spoločnosti literárneho kritika Milana Hamadu a básnika Ladislava Novomeského v roku 1965. (zdroj: TASR)Bond v prekladoch
Doktora No do slovenčiny preložil Jakub Bond a nedalo mi veľa námahy zistiť, že za týmto pseudonymom sa skrýva významný slovenský prekladateľ Jozef Kot.
V roku 1968 sa Doktor No dočkal aj prekladu do češtiny a tiež vychádzal na pokračovanie v denníku Svobodné slovo, pričom ako prekladateľ je v tiráži uvedený J. Bondy, ag. 008. Mám podozrenie, že ide o preklad zo slovenčiny, lenže nie je nikoho, kto by mi túto domnienku vyvrátil či potvrdil.
Knižne vyšiel Doktor No v roku 1968, ako paperback v náklade 40-tisíc kusov, v novej edícii Zebra. V knihe je aj výborný doslov, žiaľ, nepodpísaný, ktorý o bondovkách vraví ako o zábavnej oddychovej literatúre. Nuž, a to je celý príbeh Jamesa Bonda na Slovensku.
Doktor No vyšiel ešte raz, v roku 1991 po páde totality, keď si ktosi spomenul na pôvodné vydanie z roku 1968. A odvtedy už od Iana Fleminga v slovenčine nevyšlo nič. Akoby s koncom studenej vojny stratil agent 007 príťažlivosť a definitívne odišiel do výslužby.
V Česku to bolo podobné - vo vydavateľstve Pragma vyšli v roku 1991 tri bondovské knihy (Goldfinger, Casino Royale, Doktor No), preložené tak zle, že sa ani nedali čítať.
Bond dnes
Definitívnu nápravu vo vydávaní Jamesa Bonda urobilo až pražské vydavateľstvo Delfín, ktoré v roku 1997 začalo v solídnom českom preklade uverejňovať takmer kompletného Jamesa Bonda.
Ukázalo sa, že to nie je žiadny brak a znalci žánrovej literatúry zhodne tvrdia, že ide o výborné napínavé čítanie.
V češtine vyšli dokonca aj skvelé Flemingove poviedky s Jamesom Bondom (v zbierke Velmi důvěrné).
Pán Kiss Kiss Bang Bang, ako Bondovi vravia Taliani, sa teda po rokoch dočkal v bývalom Československu literárnej satisfakcie. Na Slovensku sa jej nedočká asi nikdy, skôr tu vyjde v reedícii Sedemnásť zastavení jari od Juliana Semionova.
Ian Fleming - Archív SMEIan Fleming (1908 - 1964)
Námorný dôstojník, novinár, bankový úradník a pobočník šéfa tajnej služby v britskom námorníctve. Od roku 1952 napísal dvanásť románov a dve zbierky poviedok o tajnom agentovi 007 Jamesovi Bondovi, dve knihy literatúry faktu a jednu knihu pre deti.
Najznámejšie knihy: Casino Royale (1953), Live and Let Die (1954), Diamonds Are Forever (1955), Dr. No (1958), Goldfinger (1959), For Your Eyes Only (1960, kniha poviedok), Thunderball (1961), You Only Live Twice (1964), The Man With The Golden Gun (1965) atď.
