Robert Dyda
Autor je publicista a spisovateľ, žije v nemeckom Augsburgu
Ak by ste dostali otázku, ktorý priemysel – filmový, hudobný alebo knižný - najviac zarába, pre akú možnosť by ste sa rozhodli? V Nemecku stavte jednoznačne na knihy. Ročný obrat tu už pár rokov dosahuje vyše deväť miliárd eur proti trom vo filme a jeden a pol v hudbe. Ani knižné návyky sa príliš neposunuli. Ženy čítajú denne stále dvojnásobne viac ako muži a tí ich zas predbiehajú v skupine „siahnem po knihe len raz za mesiac“.
Nemci majú radšej všetko na jednom mieste a tak vzniká paradox, že hoci veľké kníhkupectvá ako Thalia a Hugendubel vlastnia len desať percent predajní oproti súkromníkom, zarábajú 90 percent zisku. Domácou špecialitou je, že vydavateľstvá s priamym predajom majú väčšie príjmy ako elektronické obchody, kde kraľuje Amazon. Od budúceho roka bude mať knižný trh ešte jednu novinku. Rebríčky neslúžia na orientáciu čitateľom len publikované v časopisoch a zavesené v predajniach, ale dielo, ktoré sa dostane do ich zoznamu, má právo na označenie Bestseller. Týždenník Der Spiegel plánuje od budúceho roku zaviesť poplatky za takéto nálepky, aby sa predišlo manipulácii a nachádzali sa naozaj len na tituloch, ktoré sa ocitli v prvej dvadsiatke jeho rebríčka. Sľubuje si od toho ešte väčšiu dôveryhodnosť, ktorá by však nemala zdvíhať koncové ceny.
Dobrý rozprávač nepotrebuje obrázky
Ak je niekto víťazom minulého roku, je to literatúra faktu. Možno to spôsobilo okrúhle výročie reformácie či storočnica sovietskej revolúcie, ktorej skratka VOSR našťastie už nič nehovorí čoraz viac ľuďom. Nemecké dokumentárne filmy o prírode hraničia s dokonalosťou. Neraz vznikajú úplne za hraničných podmienok. Predstavujú hodiny čakania na jeden záber v chlade, močiaroch obklopení rojom dotieravého hmyzu. A napriek tomu knižné rozprávania ich tvorcov sa ani trochu nepriblížia schopnostiam Petra Wohllebena, ktorý zlomil pravidlo, že dobrá kniha o prírode musí mať obrázky, a aktuálne vysvetľuje Tajnú sieť v prírode. Takmer ako Shakespeare, ktorý v Hamletovi skrz červíka vysvetľuje triumfálnu cestu kráľa žobrákovým črevom.
Veľké návraty a aj sklamania
Máloktorý rok skumuloval toľko literárnych návratov ako ten uplynulý. Lebo povedzme si to na rovinu, čo je horšie, ako keď dočítate výbornú knihu a jej hrdinovia vás navždy opustia. Tento pocit miešaný s radosťou môžete zažiť pri záverečnom diele tetralógie katalánskeho spisovateľa Carlosa Ruisa Zafóna Labyrint svetla. Hoci už nezopakoval čitateľský úspech Tieňa vetra, uzavrel svoje mystické rozprávanie o nekropole pod Barcelonou, ukrývajúcou príbehy, čo sa stratili z pamäti sveta nad ňou. Autor sa už niekoľkokrát vyslovil, že nedá súhlas na sfilmovanie svojich románov, lebo nikto nie je lepší režisér ako čitateľ a jeho projekcia v hlave.
Ale boli aj návraty, do ktorých vkladali nádej najmä vydavatelia. S ničím nezrovnateľný fenomén nemeckého knižného trhu Ken Follet po desaťročí prišiel s tretím dielom v stredoveku sa začínajúcej ságy, kde v neexistujúcom meste Kingsbridge najprv postavil katedrálu, o dve storočia neskôr položil v rámci boja proti moru základy nemocníc a najnovšie za vlády Alžbety I. vytvára budúci Scotland Yard v Ohnivom stĺpe. A sľubuje, že na ďalšie pokračovanie nebude treba čakať opäť celé desaťročie.
Podobného avíza sa dočkali aj tí, ktorí si obľúbili sériu Millennium. Nová časť v Nemecku nazvaná Prenasledovanie už najvyššiu priečku predajnosti nedobyla, debutovala na piatom mieste a za pár týždňov z prvej dvadsiatky vypadla úplne. Davida Lagercrantza asi čaká osud bondoviek po Flemingovi, keď skalných poteší, ale to bude asi tak všetko.
Dejiny včiel nemusia byť len dystopiou
Knihou roka sú jednoznačne Dejiny včiel nórskej spisovateľky Maje Lundeovej. Román odohrávajúci sa v troch časových obdobiach sa končí v roku 2050, keď sa včely stratia a ľudia musia opeľovať kvety ručne. Autorka pri písaní vychádzala zo správy o oblasti v Číne, kde v dôsledku smogu včely zahynuli a nasadenie ľudí bolo lacnejšie ako obnova úľov. Čo v čase vzniku bolo viac-menej len fikciou, sa rýchlo mení v desivú hrozbu. V Nemecku došlo minulý rok zrejme vplyvom veľkého ochladenia v jarných mesiacoch ku katastrofálne vysokému poklesu hmyzu celkovo. Pozorovať to mohli aj ľudia, ktorí mali na balkónoch nasadené kvety, kde namiesto bzučiaceho roja desiatok včiel a čmeliakov ich opeľovali fakticky len jednotlivci. Nízky počet hmyzu v rámci potravinovej reťaze ovplyvňuje počet vtákov a nakoniec sa dotkne aj ľudí.
Obísť by ste nemali historický román Daniela Kehlmana. Jeho Tyll Ulenspiegel je postava ľudového kaukliara Tilla Eulenspiegla, presunutá o tri storočia do čias ničivej tridsaťročnej vojny. Je tak trochu symbolické, že indická autorka románu Boh maličkostí Arundhati Roy prichádza po dvadsiatich rokoch s novou knihou, kde už v okamihu, keď ju beriete do rúk, je zrejmé, že ide o malý skvost. Obálka Ministerstva najväčšieho šťastia je popri Tyllovi jedným z najkrajších vydavateľských počinov, ak dáme bokom v týchto listoch neraz spomínanú ilustrátorku Kat Menschik.
Ak portrét, tak rozhodne s knihou
Nemci nielen radi čítajú. Podľa prieskumu Boersenblattu na otázku S ktorým, pre vás charakteristickým predmetom, by ste sa najradšej odfotografovali? uviedli dve tretiny knihu, pred domácimi zvieratami, športovým náradím, smartfónom a obľúbenou značkou vína. Väčšina týchto knižných portrétov skončí na instagrame, ktorý naberá na počte aj význame. Najpopulárnejšie hviezdy obrázkovej sociálnej siete sú hercami v nonstop úlohe môj úžasný život. Pri prelistovaní knihy Pamely Reifovej Strong & Beautiful (Silná a krásna), ktorú sledujú vyše tri milióny fanúšikov, máte pocit, že nemôže existovať nič lepšie, ako byť jeden deň na Maldivách a o tri dni zas na Baywatch pláži v Kalifornii.
V deťoch je nádej
V jednej pesničke z čias socializmu sa spieva, že na svete je detí ako smetí a tieto vedia, že svet je pre nich, ale nie ony preň. Nemecké deti sú presne také. Hoci vyše 80 percent desaťročných je pripojených na internet, stále rady čítajú knihy a čo je ešte dôležitejšie, dožadujú sa čítania pred spaním. Tento pozitívny trend sa premieta aj v raste vydávania kníh pre ne určených. Mládež patrí k častým návštevníkom a abonentom knižníc, ktoré zaznamenávajú nárast výpožičiek. Ak ste zvyknutí na ticho čitární, potom by vás taká sobotná návšteva mestskej knižnice v Nemecku mohla riadne prekvapiť. Detská sekcia bzučí ako úľ, kým si rodičia vyberajú knihy na svojom poschodí, ich ratolesti majú vo zvyku bosé a pištiace zbehnúť po schodoch ikskrát hore a dolu. A unavené potom môžu oddychovať na spacích vakoch, kým si ich rodičia nevyzdvihnú.
