O KNIHÁCH

Spomienky a knihy sú večné

Nočný stolík Andrey Coddingtonovej

Andrea Coddington - Archív SME

Nočný stolík Andrey Coddingtonovej
Autorka je spisovateľka

Keď sa povie nočný stolík, okamžite sa mi vybaví v našej rodine po generácie zaužívané nárečové slovo nadkaslík. A s ním aj moje spomienky. Na najbližších, ktorí či už po praslici, alebo po meči, boli naozaj fajn. Ľudia s veľkým srdcom, mnohými plusmi, ale aj chybami, pracanti, ktorí sa radi smiali a celý život sa snažili o to, aby sa ich deti mali lepšie ako oni.

Dva ťažké mahagóny
V babičkinej spálni, kde na posteliach kráľovsky trónili tie obrovské nadýchané duchny a vždy tam bolo otvorené okno, cez ktoré dovnútra prúdil čerstvý vzduch od potoka, boli nadkaslíky dva. Také tie ťažké mahagóny. Presne viem: na ľavom, dedkovom, bola modlitebná knižka, biela vreckovka a pátričky. Na babičkinej strane zase termofórová fľaša a alpa ako prvá pomoc pre boľavé nohy. Tam, v tomto rozprávkovom dedinskom dome som trávievala celé letá a spávala v tých duchnách, vdychovala vôňu toho potočného vzduchu. To je môj prvý nočný stolík. Prvý nadkaslík, ktorý si pamätám.
Druhou spomienkou sú tie v mamininej spálni. Už majú modernejší tvar, ani nie sú také ťažké a sem-tam ich voláme aj nočné stolíky. Najmä keď si rozdeľujeme nepopulárne domáce práce a na mňa vyjde utieranie prachu... Na pravom nočnom stolíku, bližšie od okna je rádio, na ľavom pletený košík s mastičkami, krémikmi a pohár vody. Mamina už má prešívané paplóny a jej spálňa, napokon ako aj jej skriňa a ona sama, krásne vonia. Vždy. Ani tam nie sú knihy, lebo mamina čítavala vo svojom čítacom kresle, a nie v posteli.

Odložené časopisy na truhlici
Ja v svojej spálni nemám nočný stolík, ale drevenú, vyrezávanú truhlicu. Nie sú v nej žiadne tajomstvá, ako mala babička na povale alebo mamina v horných nadkaslíkoch obývačkovej Bebravy, skôr také odložené veci, ktoré nepoužívam každý deň. Čistý papier do tlačiarne, staré časopisy, ku ktorým sa raz vrátim, lebo som ich len prelistovala a naďabila na niečo, čo sa oplatí prečítať, len vtedy nebol čas, a nejaké staršie, nie práve najvzácnejšie fotografie. A vlastne, je mi to tak trochu aj ľúto – lebo to lašovanie po povale alebo v obývačke som zbožňovala a vždy ma niekto pristihol. Nenápadná som práve nebola, ale stihla som objaviť porcelán po praprababke, zamilované listy, čo si kedysi naši písali, knihy s ľúbezným venovaním ...

Článok pokračuje pod video reklamou

Moje deti majú zo všetkých – nočné stolíky najkrajšie. Také ozajstné, priestranné, moderné, na nožičkách, so šuflíkmi a všetkým, čo k nim patrí. Sú v nich skryté nejaké drobné hračky, s ktorými sa dávno nehrávajú, ale nemajú to srdce sa s nimi rozlúčiť, a ja vždy, keď utieram prach, v nich aj trochu polašujem. Presne, zostalo mi aj utieranie a aj lašovanie. Neviem, či sa dá odmerať čas, ktorý som doteraz strávila lašovaním, respektíve hrabaním sa v nekonečnom koši pamäti. Vždy si spomeniem na nejaké milé momenty späté s týmito najmilšími osobami.

Neplytvám hlasom ani časom
Viem, že to tak má každý. Keď je niekedy naozaj radšej sám doma – trebárs aj voľne pohodený na gauči a nechá čas – asi jedinú komoditu, ktorá ubieha pre každého rovnako – len tak plynúť. Už tie veľakrát prečítané knihy nečítam od začiatku, ale zalistujem v nich, podržím ich v rukách a pospomínam. Veď nie nadarmo sa hovorí, že s vekom človek tíchne. Už tak nekričí a čoraz častejšie si uvedomuje, že svoj hlas zvyšoval na nonsens. Tiež vie, že tíchnutím nestráca zmysel a ani sa mu nedeje krivda, že by už nemal čo povedať. Iba neplytvá – hlasom, časom a ani energiou.
Pri modlitebnej knižke svojho dedka, ktorého sme nevolali nijak inak ako dedečko, lebo to bol jeden extrémne láskavý muž, sa mi vybaví, ako sa každú nedeľu pekne obliekol a išiel do kostola, ako nám zakaždým na Nový rok porozprával rozprávku o generačnej bitke starého roka s novým na ihrisku, ktoré je hneď za potokom pred ich oknami, ako mali vo svojom živote s babičkou radi istú rutinu a všetko vždy fungovalo v ich ľúbezne láskavom vzťahu.
Knižnica mojej mamy a spomienky vďaka knihám, ktoré mi na ňu zostali, by vydali na jeden samostatný nočný stolík. Veď ako vtesnať Večne spievajú lesy – jej najobľúbenejšiu časť severskej rodinnej ságy, ktorú prečítala asi stokrát a ja ešte ani raz, spolu s Dumasovou Andreou de Taverney, nešťastnou milenkou francúzskeho kráľa Ľudovíta XV., podľa ktorej ma pomenovala, so Zolovou Nanou, zbierkou Remarqua, Nižňanského, celej Angeliky a kompletného Dána do jednej zmysluplnej roviny? Ako zdanlivo nelogická bola jej pestrá knižnica, tak evidentne farebne krásna bola aj mamina. Z každého rožku trošku, niekde viac, niekde menej – iba múdrosti a lásky mala toľko, že by to neobsiahla ani podstatne väčšia knižnica ako tá jej.

Moja všehochuť
Moje knihy – a je to tiež poriadna všehochuť, keďže nemám ani nočný stolík a ani knižnicu – majú svoje miesto v ukladacom priestore postele a na spodných policiach vstavaných skríň. Áno, sú so mnou, aj keď ich nevidím hneď a nedýcha nimi rovno celý môj byt. Žiadny prvý plán... Sú medzi nimi aj spomienky na detstvo, medzi ktorými určite vynikajú Twainov Tom Sawyer a Huckleberry Finn, niekoľko skvostov od Charlesa Bukowského, Nefertiti, Jana Eyrová s Mr. Rochesterom, Pipi a Scarlet O´Hara z nestarnúceho trháku Odviate vetrom. Moje deti – majú zase svoje skvostíky typu: Bear on the Bike, I Love You to the Moon and Back, Skippyjon Jones, Zlatá kniha rozprávok a aj Anna zo zeleného domu sa tam už tieni spolu s Hazel Grace a Augustusom Watersom – hrdinami Greenovej knižnej bomby Na vine sú hviezdy. Mám radosť z ich potešenia z čítania a želám si, aby zažili mnoho happyendov na vlastnej koži, aby po každom páde vedeli vstať, aby objavovali tento svet a nič sa im nestalo a, samozrejme, aby sa mali lepšie ako ja. Aj keď táto posledná túžba je skôr naša rodinná tradícia ako univerzálne knižné tajomstvo.
Mám radosť aj z toho, že mi knihy evokujú spomienky na konkrétnych ľudí alebo miesta, vône, situácie. Veď nakoniec spomienky sú to, čo z tých osôb, miest a situácií prežije niekde v nás. Zanechá stopu. A o to ide v živote ide. Keď na smrť chorý Augustus hovorí svojej rovnako chorej kamarátke Hazel, že sa bojí, že nestihne v tomto živote zanechať stopu, pretože zomrie skôr, ako sa mu to podarí, ona ho so slzami v očiach ubezpečuje, že už len to, že ju miluje – je stopa najväčšia, pretože jej zmenil život a zažíva vďaka nemu donedávna ešte nepredstaviteľné šťastie. Aj moja babička, dedečko, mamina zanechali takúto stopu a ich láska žije vo mne, a preto si dovolím viac spomínať. A možno si prečítam ešte raz Janu Eyrovú, keď už som ju teraz zase v tej posteli objavila. Celkom iste nedovolím, aby knihy a ani tie spomienky zosiveli či zapadli prachom. Lebo vo mne budú žiť večne. Ako tie lesy, ktoré spievajú... večne.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Klima efekt bez klimatizácie
  2. Firmy, pri ktorých sa nemusíte obávať dvojakej kvality potravín
  3. S novou optikou máte v Poprade rýchlosť a kvalitu zaručenú
  4. V Trenčíne vzniká nová komunita, susedia tu budú priateľmi
  5. Nenechajte svojich zamestnancov „vyhorieť“!
  6. Tieto dizajnové hrnčeky a poháre na kávu ocení každý
  7. Získajte špičkovú klimatizáciu a toto leto ušetrite na elektrine
  8. ZOC MAX Prešov má za sebou úspešnú desaťročnicu
  9. V Adlerovej na Furči sa začína stavať!
  10. Adlerova - dobré miesto pre rodinu na Furči sa už stavia
  1. Klima efekt bez klimatizácie
  2. Firmy, pri ktorých sa nemusíte obávať dvojakej kvality potravín
  3. S novou optikou máte v Poprade rýchlosť a kvalitu zaručenú
  4. METRO vyzbieralo takmer päť ton potravín pre ľudí v núdzi
  5. Zonácia stanovuje jasný režim obhospodarovania každého pozemku
  6. Ako vybrať správne sedaciu súpravu?
  7. V Trenčíne vzniká nová komunita, susedia tu budú priateľmi
  8. Nenechajte svojich zamestnancov „vyhorieť“!
  9. 5. ročník akcie Za čistejšie Staré Mesto práve začína!
  10. Tieto dizajnové hrnčeky a poháre na kávu ocení každý
  1. Toto sú zdravotné problémy, o ktorých muži nehovoria 20 252
  2. Jordánsko: Najkrajšie miesta kráľovstva v púšti 18 638
  3. Vajíčka, chlebíky či niečo sladké? Kam v Bratislave na raňajky? 15 557
  4. Miesta v Rakúsku, ktoré by ste mali vidieť. Kúsok za Bratislavou 12 948
  5. Tieto dizajnové hrnčeky a poháre na kávu ocení každý 11 091
  6. Tento test pomohol viac ako 100 ľuďom znížiť vysoký krvný tlak 6 385
  7. 3 spôsoby, ako využiť GDPR vo váš prospech. 5 705
  8. Firmy, pri ktorých sa nemusíte obávať dvojakej kvality potravín 4 595
  9. Bývate v práci unavení? Možno spávate v zlom prostredí 4 255
  10. Nový projekt v Karlovej Vsi sa teší obrovskému 3 254

Téma: O knihách


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Prežil Kaliňáka aj Druckera. Urobme z Gašpara rovno premiéra (píše Michal Havran)

Nemusíte hľadať, máte ho tam, zachráňte nás pred prevratom a neistotou.

ŠPORT

Sagan zarába na Saganovi. Stretnutie stojí 150 eur

Majster sveta spolupracuje s fanklubom, za ktorým stojí jeho brat.

KOMENTÁRE

Fico sa vracia. Vyzerá ako Sulík

Keď príde na Maďarsko, Poľsko, mimovládky či Rusko, Sulík hovorí ako Fico.

DOMOV

Špeciálny prokurátor odísť neplánuje. Protesty ho nezlomili

Kováčik odíde skôr. Kedy, zatiaľ nepovedal.

Neprehliadnite tiež

Nová Cvernovka: Umelci založili svoj majetok, stali sa z nich manažéri

Šymon Kliman komentuje spoluprácu s vedením župy a kam sa chcú posunúť.

Nebolo to fér. Larsa von Triera potrestali za vtipy o Hitlerovi a židoch, už to ľutujú

Riaditeľ Cannes pre SME hovorí, prečo dánskeho režiséra z festivalu vyhnali.

Raper dostal Pulitzerovu cenu. Ktorých hudobníkov literárny svet uznal alebo pochoval?

Kendrick Lamar zaujal žurnalistov aj literárnych vedcov.