Ak by sme hľadali esenciu slovenskej výtvarnej moderny, teda spojenia dekonštrukcie realistického obrazu so zachovaním slovenského vo výtvarnom prejave, určite by sme ju našli v diele Mikuláša Galandu. Krásna monografia Energia kresby prináša pohľad na Galandu ako skvelého a nápaditého kresliara, človeka, ktorý premýšľal aj s ceruzkou v ruke o hraniciach, ktoré v umení existovať nemusia.
Najväčšiu Galandovu zbierku kresieb vlastní práve Turčianska galéria v Martine, ktorá stála aj za doposiaľ najväčšou a najlepšou Galandovou monografiou z roku 2001 (a, dodajme, doteraz sa dá nájsť v kníhkupectvách alebo priamo v galérii v Martine, kam sa za Galandom oplatí vycestovať). Aj autorka textov Zita Kostrová je totožná, aj keď skromne schovaná len v tiráži, čo je škoda, pretože čítanie o Galandovi je zaujímavým a poučným príbehom o slovenskej moderne i o fakte, že umelci to nemali na ružiach ustlané ani v časoch prvej republiky.
Hľadanie jednoduchosti
Mikuláš Galanda umrel na vrchole tvorivých síl, mal 43 rokov a ako profesor na Škole umeleckých remesiel formoval významným spôsobom mladých umelcov ako ľudí, ktorí majú v prvom rade mať odvahu tvoriť a byť na pulze európskeho umenia.
Galandova prehliadka jeho príprav na obrazy je akoby pohľadom do laboratória. Galandove obrazy pôsobia síce ľahko, ako hra farieb a kontúr, ale práve táto kniha odhaľuje, koľko pracovných skíc a kresieb predchádzalo vytváraniu jeho typickej snovej krajiny so zachovaním symbolických prvkov, vďaka ktorým vieme odčítať úzku spätosť s rurálnym svetom Slovenska.
Galandov svet línií je občas až ohlodaný na minimalistickú kosť, v ktorej je však ukrytá čistá jednoduchosť krásy.
Energia umenia
Výber z kresieb Miukuláša Galandu v tejto monografii je prvým pokusom o komplexnejší pohľad do umelcovho kresbového prejavu. O to vzácnejšie je, že sa podarilo zhromaždiť diela nielen zo zbierky Slovenskej národnej galérie a martinskej galérie, ale aj z depozitov ďalších slovenských galérií a najmä súkromných zbierok, takže k dispozícii máme aj kresby, ktoré nie je možné bežne vidieť na výstavách.
Výsledkom listovania knihy Galandových kresieb je zvláštne snový pocit, keď zdanlivo idylické vidiecke motívy či sošné čiary znázorňujúce ženskosť sa spájajú do esteticky silných výpovedí. Obraz dokáže otvárať tie centrá v mozgu, ktoré sú cielené na radosť, zážitok či kontempláciu. Galandove kresby sú meditáciou o tom, čo je vlastne symbolické a vlastné Slovensku.
Kniha Energia kresby nie je povinnou jazdou slovenského výtvarného umenia prezentujúcou zakladateľa moderného slovenského výtvarného jazyka. Je to lukulská hostina, z ktorej prúdi energia.
