Hydra je nezávislé vydavateľstvo slovenskej fantastiky. Spolu s vydavateľstvom Artis Omnis dávajú príležitosť presadiť sa domácim autorom. Hydra existuje od roku 2012 a na konte má zatiaľ tridsať titulov. Jednou z jej hláv je aj Katarína Čavojová.
Prečo vzniklo vydavateľstvo Hydra?
Fantastika nemá na Slovensku na ružiach ustlané. Tak jej stelieme, ako sa dá.
Kto tvorí hlavy Hydry?
Hydier je viac, celý Fantastický literárny workshop, ktorý sa pravidelne schádza raz mesačne v Mestskej knižnici v Bratislave, patrí k nám, naši autori, ilustrátori, korektori a čitatelia. Zapojiť sa môže každý – svojou prácou, nadšením alebo len účasťou na našich aktivitách. No a na čele najviac vidieť tri ženy: mňa, Lenonu Štiblaríkovú a Evku Piarovú.
Sama ste autorkou fantastiky, ktorú pozíciu si užívate viac? Autorskú či vydavateľskú?
Jednoznačne autorskú. Človek si píše, nechá sa strhnúť dejom, prežíva osudy svojich hrdinov, trpí s nimi, a keď si ako vydavateľ pozrie výsledok, povie si – priveľa, zoškrtať! Vydavateľský chlebíček je vážne drina. Nie je ľahké odmietať texty, nie je ľahké ich opravovať, zalamovať, vyberať ilustrácie, dohadovať distribúciu a ešte by to chcelo reklamu. No nesťažujeme sa, vydávanie kníh je naším koníčkom, všetky tri sme aj normálne zamestnané. Lenona a ja máme navyše rodinu, deti, takže pre nás je práca pre Hydru tým pravým relaxom.
Svedomie temnej časti (Kataína Soyka) - Archív SMELenona Štiblaríková tento rok zožala viacero úspechov aj v súťaži Martinus Cena Fantázie. Zároveň nedávno publikovala temný román Prehnité mesto. Nemáte niekedy pocit, že takýto úspešný a plodný autor by zaujal aj vo veľkom vydavateľstve?
Veľké vydavateľstvá majú k slovenskej fantastike veľmi opatrný postoj, ešte si nevybojovala dostatočnú masovú pozornosť a ony nemôžu ísť do vysloveného rizika. Pre ne to nie je len koníček, ale obživa, keď nepredajú, nezarobia.
Vydávate aj zborníky poviedok. Posledná, česko-slovenská, bohato ilustrovaná Zombie apokalypsa sa stretla s pozitívnymi reakciami. Vnímali ste nejaký rozdiel medzi tvorbou slovenských a českých autorov?
Množstvo ľudí špekuluje o rozdieloch v písaní medzi českými a slovenskými autormi. Žiadne rozdiely, čo sa kvality týka, tu nie sú. Rozdielna je komunita čitateľov, ktorá už dlhé roky rozmaznáva českú fantastiku a aj slovenskí čitatelia sú na ňu zvyknutí. Pre nás nie je problém čítať po česky. Naopak to však neplatí, oveľa menej čitateľov si trúfne čítať slovenské knihy a ešte menšiemu počtu čitateľov sa ich čítať chce. Robíme veci, ktoré sa nám skutočne páčia, a stojíme o čitateľov, ktorí sú s nami na jednej vlne. Vzťah cez všetky dimenzie je dobrovoľný.
Aktuálne pripravujete zbierku poviedok, ktorých spájajúcim motívom majú byť „koľajnice“. Bude opäť česko-slovenská?
Samozrejme, aj najnovšia zbierka s pracovným názvom „Hrôza na koľajniciach“ bude česko-slovenská. Nechceme tým nikomu nič dokazovať, len si rozumieme.
Je váš záujem zameraný výhradne na fanúšikov fantastiky alebo sa usilujete osloviť aj čitateľov, ktorí netušia, čo znamená fandom?
Veľmi radi by sme oslovili čitateľov bez obmedzení; dávno sme zistili, že ani sami netušia, že tiež patria k SF&F pozitívnym. Stačí sa začítať.
Koľko diel vám autori mesačne posielajú? Rozumejú tomu, že ste výhradne žánrové vydavateľstvo?
Napríklad za posledné dva mesiace nám prišlo osem románov. Je nemysliteľné, aby sme toľko nevyžiadanej tvorby zvládli. V poslednom čase už síce autori posielajú žánrovú tvorbu, ale stávalo sa, že sme dostávali všelijaké diela, aj poéziu. Čo je však horšie, autori si vôbec nenaštudujú našu tvorbu, takže nemajú šajnu, aké diela by nám mohli vyhovovať, a vôbec si neprečítajú ani len našu stránku, kde je už nejaký čas uvedené, že ďalšie diela neprijímame, lebo ich máme dostatok. Svedčí to o jednom, fantastika sa hýbe, lenže sa hýbe rýchlejšie, než aké sú naše možnosti ju uchopiť.
Príšery z prímestskej štvrte (Katarína Soyka) - Archív SMEOkrem vydavateľskej činnosti aj vzdelávate autorov, ktorí o to majú záujem. Ako fungujú vaše literárne workshopy a kto na ne môže prísť?
Stretáme sa tri roky. Navzájom si svoje diela hodnotíme štýlom – každý s každým, lebo platí staré dobré: viac hláv, viac rozumu. Autor si potom sám vyberie, ku ktorému názoru sa prikláňa a ako ho do svojho textu zapracuje.
Plánujete aj do budúcna vydávať pôvodnú a aktuálnu slovenskú tvorbu alebo pridáte aj prekladovú literatúru?
Prekladovú literatúru zatiaľ neplánujeme, to by bolo príliš jednoduché.
