Pri návratoch do Európy sleduje prvky elegancie, ktoré tu oproti pohodlnej, voľnej kalifornskej móde stále pretrvávajú. Ženy tu chcú byť viac ženské, myslí si kostýmová návrhárka ANGELA JOBBÁGYOVÁ HADNAGY, no nehodnotí to ani lepšie, ani horšie. Predpovedá, že v budúcnosti sa tento rozdiel stratí.
Od malička rada vyzerala nekonvenčne a svoj odev si v krajčírskej dielni starých rodičov sama navrhovala aj šila. Cítila sa vždy trochu ako Marťan, ale vôbec jej to neprekážalo. S touto devízou zamierila pred rokmi zo Slovenska rovno do Hollywoodu. A robí to, po čom vždy túžila – oblieka spevákov a hercov, navrhuje filmové kostýmy. Hollywoodske hviezdy bez šiat jej musia dôverovať.
Do Ameriky ste prišli žiť ako cudzinka. Čo pomohlo, aby ste sa začali cítiť plnohodnotne?
„Los Angeles som vnímala ako mesto plné možností, tak som dokázala potlačiť fakt, že mi chýba rodina a priatelia. Som jedným z tých šťastných ľudí, ktorí presne vedia, čo chcú v živote robiť. Chcela som navrhovať filmové kostýmy a keďže jednoznačná kolíska filmu je v Hollywoode, som tam."
Skúšali ste to aj na Slovensku?
"V deväťdesiatych rokoch som chvíľu pracovala na Kolibe, priestor pracovať pre film bol však vtedy mizerný. A tak sme si s manželom, ktorý sa pohyboval takisto v tejto brandži, povedali, že to skúsime v Amerike. Kúpili sme si v Hollywoode dom a začali sa sústreďovať na príležitosti. Postupne sme si založili rodinu, dnes sa tam už cítim ako doma.“
Nemuseli ste váhať ani na začiatku?
„Vedela som presne, čo chcem robiť a kam chcem dospieť, takže nejakým experimentovaním a hľadaním som nestrácala čas.“
Odkiaľ ste vzali takú guráž?
„Za túto cieľavedomosť vďačím rodičom, ale paradoxne aj systému výučby na Slovensku, kde nás v osemnástich alebo aj skôr nútili rozhodovať sa, čo z nás bude. Angličtinu som ovládala a ukázalo sa, že v novej situácii sa dokážem rýchlo zorientovať. A keďže som v Amerike nikdy žiadne zázemie ani takzvané známosti nemala, musela som sa vždy spoliehať len sama na seba.
Preto môžem mať úžasný pocit zadosťučinenia, že všetko, čo som dosiahla, bolo vlastnou ambicióznosťou a tvrdou prácou. Ľudia mi pomáhajú, lebo veria v môj talent a moje schopnosti, a nie preto, že poznali mojich rodičov alebo príbuzných."
Ako sa vám darí vo vašej vytúženej profesii?
"Momentálne prežívam veľký míľnik. Navrhovala som kostýmy na krátky film Unregistered. Na produkčnej porade mi po pravici sedel producent Dňa nezávislosti, po ľavej ruke hlavný kameraman Pirátov z Karibiku a ďalších päťdesiatich filmov a oproti dve filmárky z Oscarmi ovešaných filmov Birdman a Revenant. Ako študentke z Bratislavy sa mi veru nesnívalo, že ako kostýmová návrhárka budem raz konzultovať produkčné detaily s najväčšími filmovými kapacitami, ktoré ma budú oslovovať kolegyňa."
Pracovali ste s mnohými hviezdami na väčších aj menších projektoch. Ktorá z nich na vás najviac zapôsobila?
"V začiatkoch asi Leonardo DiCaprio, ale to už bolo dávno. Mala som možnosť spoznať ho ako veľmi sympatického, nenáročného človeka – samozrejme, vzhľadom na jeho pomery – ešte v časoch, keď nakrúcal film Pláž. Obliekali sme ho na premiéru tohto filmu.
O jeho priazeň vtedy bojovali firmy Armani, Gucci a Prada. Napokon sa rozhodol pre Armaniho. Jeho premiéra bola mojou prvou prechádzkou po červenom koberci. Nezabudnuteľná chvíľa."
