BRATISLAVA. Budova Slovenského rozhlasu predbehla svoju dobu, a preto ju mnohí považovali za škaredú, myslí si architekt Štefan Bekeš. „Aj proti Eiffelovke sa kedysi v Paríži písali petície, chceli ju dať zbúrať, ľudia si na ňu skrátka museli zvyknúť. Až teraz zrejme spoločnosť dozrela na to, aby ju ocenila.“
Ani jeden z pôvodných architektov obrátenej pyramídy - Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič, Barnabáš Kissling - už nežije a nedočkali sa toho, že ich dielo tento týždeň vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.
Rozhodnutie Pamiatkového ústavu vychádza z Bekešovho projektu. Ten budovu sleduje už niekoľko rokov. Najprv sa v diplomovej práci zaoberal tým, čo by sa s budovou mohlo v budúcnosti stať, neskôr to bola téma jeho dizertačnej práce a čoskoro o nej vydá publikáciu.
Štatút pamiatky zabráni zbúraniu alebo radikálnemu prerobeniu budovy. Zmeniť sa však napriek tomu bude musieť, uznáva Bekeš.
Obrátená pyramída šetrí náklady
Pôvodný zámer sa podaril. Československý rozhlas a mestský magistrát hľadali v roku 1962 výstavnú budovu, ukážkovú, odvážnu architektúru, ktorá mala stáť na osi medzi hlavnou železničnou stanicou a nábrežím Dunaja.
Okolo novej stavby malo vzniknúť centrum s ďalšími zaujímavými budovami, mali tu sídliť významné inštitúcie. Obdobie vtedy navyše prialo neobyčajnej architektúre.
