Mysli na to, že raz bude tvoje srdce unavené. Tvoje telo zostarne tak, že sa naň už nikto nepozrie, nieto ešte dotkne.
Americký film Daj mi svoje meno vrcholí vo chvíli, keď vnímavý otec vidí, ako jeho sedemnásťročný syn prežíva prvú bolesť z lásky a povzbudzuje ho, aby sa jej nebál. Vysvetľuje mu, že je lepšie trpieť ako necítiť nič.
"Tak veľa energie minieme na to, aby sme sa rýchlo zo všetkého vyliečili, že už v tridsiatke emočne skrachujeme a zakaždým, keď s niekým začíname nový vzťah, je menej a menej toho, čo mu môžeme ponúknuť," hovorí mu.
Bohužiaľ, nie všetci diváci sa tohto sugestívneho monológu dočkajú. Hoci je rok 2018, aj v bratislavskom kine Lumiere sa v publiku našli takí, čo sa pri prvom bozku dvoch mužov postavili a demonštratívne odišli.
Ešte nič nevideli.
