Verím, že na svete je viac tvorivej ako deštruktívnej energie, viac lásky ako nenávisti, a preto mám pri pohľade do budúcnosti ľudstva sklon k optimizmu.
Dan Brown absolvoval na vlaňajšom frankfurtskom knižnom veľtrhu aj vystúpenie pre skupinu vybraných novinárov, v ktorej bol aj zástupca Magazínu o knihách. Autor dnes už legendárnej série o geniálnom kryptografovi Robertovi Langdonovi má publikum rád, vie s ním komunikovať a so svojou postavou je natoľko zžitý, že len výborný znalec jeho diela dokáže zistiť, kedy cituje pripravené citáty seba samého a kedy reaguje spontánne.
Román Pôvod je piatym pokračovaním príbehov Roberta Langdona, čo vás inšpirovalo na jeho napísanie?
Obvykle vychádzam z toho, čo som niekde čítal alebo videl. Pri jeho zrode bola hudba, konkrétne liturgická skladba Missa Charles Darwin, ktorú skomponoval skladateľ, zhodou okolností môj brat. Stará kresťanská omša bola premiešaná s veľmi modernými výrokmi Charlesa Darwina. Táto fúzia vedy, umenia a náboženstva sa stala katalyzátorom toho, čo sa nakoniec stalo Pôvodom.
Vaši čitatelia sa môžu tešiť na ďalší dynamický príbeh prepletený tajomnými znakmi, sprisahaniami a prekvapivými závermi. S čím zásadným prichádza?
Milióny rokov dve otázky definujú naše pátranie po tom, čo znamená byť človekom. Odkiaľ prichádzame? Kam ideme? Keď som počúval slová o stvorení, evolúcii, celé sa to zmenilo na prostú otázku – Prežije Boh vedu? Veda a náboženstvo totiž oddávna zohrávali kľúčovú úlohu pri jeho hľadaní. Tak dlho som hľadal rozdiely medzi nimi, aby som nakoniec dospel k poznaniu, že sú v skutočnosti partnermi. Ide o dva odlišné jazyky, ktoré rozprávajú ten istý príbeh. Oba sú manifestáciou ľudského úsilia pochopiť božské. Vo vede pretrvávajú odpovede, kým náboženstvo dáva prednosť otázkam.
Na rozdiel od minulých románov, kde vystupovali len kresťania, Langdonov bývalý žiak, multimilionár a počítačový génius Edmond Kirsch prezentuje biskupovi, imámovi, ako aj rabínovi objav, ktorý má podľa neho rozmetať všetky náboženstvá. To ich predstaviteľov asi nenadchne.
Žiadnemu veriacemu sa nemôže páčiť veta, že Boh neprežije. Historicky však žiadni bohovia neprežili. Vyvíjali sa. Keď veda vysvetlila podstatu blesku, odišiel Thor do mytológie. Budúcnosť vidím v technológiách. Po dlhých diskusiách s odborníkmi na umelú inteligenciu, ako aj s mnohými duchovne založenými ľuďmi som presvedčený, že vznikne akési spoločné vedomie, a teda nebudeme potrebovať vonkajšieho Boha, ktorý nás sleduje, hodnotí, trestá, ale aj pomáha.
Francúzsky spisovateľ Michele Houellebecq na rozdiel od vás tvrdí, že ľudstvo nemôže byť bez Boha.
Skúste sa na to opýtať miliardy ateistov, ktorí práve teraz žijú bez neho a majú sa fajn. Ak chceme prežiť ako druh, musíme sa stále učiť, klásť ťažké otázky a zotrvávať v dialógu zvlášť s tými ľuďmi, s ktorými nesúhlasíme. Ateisti musia pripustiť, že existuje na svete nesmierne veľa dobrého, ktoré pochádza od veriacich ľudí. A nábožensky založení ľudia musia akceptovať, že nemajú monopol na morálku a neveriaci môžu byť rovnako dobrí ľudia a filantropi.
Vo svojich knihách sa venujete náboženstvám, ale úplne v nich absentuje teraz taký aktuálny terorizmus.
Terorizmus nemá nič spoločné s náboženstvom. Podľa mňa má pôvod v politickej nerovnosti, násilí a strachu. Možno sa vám zdá, že teraz je to hlavne moslimský problém, ale ide to naprieč všetkými ideológiami, pozrite sa na moju krajinu, kde sa vraciame k takmer inkvizičným procesom zo Salemu. Náboženstvo sa v tomto prípade zneužíva a slúži len na zastieranie.
V Pôvode Edmond Kirsch odhaľuje, odkiaľ prichádzame, ale kam podľa vás spejeme? Aký koniec čaká ľudstvo?
Neexistuje technologický poznatok, ktorý by človek nezneužil ako zbraň. Ľudia sa naučili na ohni variť, ale rovnako tak vypáliť susedom dedinu. Pokračovať by sme mohli až po jadrovú energiu. Ale hoci má ľudstvo už teraz schopnosť sa zničiť, doteraz to neurobilo. Verím, že na svete je viac tvorivej ako deštruktívnej energie, viac lásky ako nenávisti, a preto mám sklon k optimizmu.
Kde sú korene vášho nadšenia kódmi a hádankami?
Moji rodičia boli vo viere úplne odlišní. Matka bola hlboko veriaca, sedával som pri nej v kostole a otáčal strany, keď hrala na organe, otec matematik bol autor mnohých kníh. Hudba aj matematika sú jazyky symbolov. Na Vianoce sme namiesto darčekov našli pod stromčekom kartičku s hlavolamom alebo inštrukciami typu choď do komory, kde sa nachádzala ďalšia indícia, až sme napokon objavili darčeky. Už ako dieťa som mal z toho zábavu, a preto som sa takisto snažil napísať svoje knihy. Lov pokladov bol u mňa vždy na poprednom mieste.
Da Vinciho kód sa považuje za bibliu konšpirácie, pracujete s nimi aj v Pôvode, kde sa spomína fiktívny blog ConspiracyNet. Aký je váš názor na fenomén lživých správ a alternatívnych faktov?
Jeden z cieľov, s ktorými som písal Da Vinciho kód, bol, že ľudia si budú klásť otázky, prečo veria v to, v čo veria. Prečítajú si evanjeliá, budú nad nimi rozmýšľať. Či im to dáva zmysel, odkiaľ pochádzajú informácie v nich obsiahnuté. Nikdy som nechcel presvedčiť niekoho o alternatívnom príbehu Ježiša Krista. Chcel som začať dialóg. A práve teraz, viac ako kedykoľvek inokedy, lebo aj v Pôvode sa nachádzajú konšpiračné odkazy, si musíme ešte dôraznejšie preverovať, prečo niečomu veríme, aký je zdroj našich informácií, a musíme byť veľmi pozorní, čo považujeme za nespochybniteľný fakt.
Páči sa vám Ecovo Foucaultovo kyvadlo?
Mám rád Umberta Eca, ale on nemá rád mňa. (Eco od vyjdenia da Vinciho kódu opakovane tvrdil, že Dan Brown je postava z jeho románu. Americký spisovateľ doteraz popieral, že by Eca čítal. Pre náš magazín priznal prvý raz opak.)
Akým spôsobom tvoríte?
V prvom rade čítam. Takmer výlučne literatúru faktu. Tento proces trvá minimálne pol roka. A keď na niečo nedokážem nájsť odpoveď, obraciam sa na odborníkov. Niekedy neviete, že niečo potrebujete, až kým to nenájdete. Chcel som napríklad, aby sa dej odohrával v chráme Sagrada Familia v Barcelone, ale až pri tretej návšteve som našiel úzke schody, pri ktorých som si pomyslel, tu by sa mal niekto zabiť a musím upraviť dej tým smerom.
Aké knihy alebo autorov čítate?
Za posledné roky som prečítal stovky kníh, ale ani jednu beletriu. Zvyknem si prelistovať pár kapitol z kníh, o ktorých sa hovorí, aby som predsa len ostal na tepe doby. Ak už si mám nejakú vybrať, tak sa skôr vraciam ku klasike, napríklad ku v Pôvode spomínanom románu O myšiach a ľuďoch, pre silu ich rozprávania. U nás ju má takmer každá školská knižnica. Neskôr som zistil, že väčšina ľudí mimo Ameriky ju zrejme nečítala. Dúfam, že čitatelia pochopia záver aj bez znalosti Steinbeckovho románu alebo ešte lepšie, siahnu po ňom.
Dan Brown - Archív SMEV Pôvode ste uprednostnili Španielsko a dokonca aj kráľovskú rodinu.
Žil som tam dlhý čas a študoval na univerzite v Seville, neskôr som sa tam často vracal. Kráľovská rodina predstavuje spojenie starého a nového. Španielsko má za sebou bohaté dejiny starobylej katolíckej krajiny. Pôsobia tu fantastickí vedci a jeden z najvýkonnejších počítačov sveta sa nachádza v Barcelone. Ideálna kombinácia protipólov.
Kedy Robert Langdon konečne nájde ženu svojho života?
Často mi čitatelia hovoria, nájdite mu už konečne partnerku. Neviem, aký život vediete vy, ale táto kniha sa odohráva prevažne v priebehu 24 hodín, a to je na mňa trochu prikrátko na vzťah. Možno nabudúce.
Ste spokojný s filmovými adaptáciami a najmä s Tomom Hanksom?
Mám svoju predstavu o tom, ako by mal môj hlavný hrdina vyzerať. Veľa ľudí sa ma pýtalo, či som už pri písaní Da Vinciho kódu myslel na Toma Hanksa, na čo som odpovedal, písal som ho v nádeji, že predám toľko kusov, aby som mal na živobytie. Podľa mňa je veľmi náročné stlačiť obsah akejkoľvek knihy do dvojhodinového film. Pre mňa je najdôležitejšie, že Ron Howard s Tomom Hanksom zachovali základné otázky, ktoré tieto príbehy kladú - kam speje ľudstvo a ako je možné ho zachrániť, za čo som im veľmi vďačný. Lebo to nemuseli vôbec urobiť.
Tento rok dostal Nobelovu cenu Kazuo Ishiguro. Možno nastáva čas, keď aj komerčne úspešní autori sa dostanú do pozornosti švédskej akadémie.
Ja nie som ani Faulkner ani Dostojevskij. Pochopiteľne, že by ma akékoľvek literárne ocenenie potešilo, ale snažím sa písať také knihy, ktoré je zábava čítať a ešte sa pri tom aj trochu zamyslíte. Mám rád svojich fanúšikov, rád sa o svojich knihách rozprávam, ale nepíšem ich s cieľom niekedy získať nejakú cenu.
Ako zvládate kritiku, ktorá vás naháňa od prvého okamihu?
Bez ohľadu, či píšete, skladáte hudbu, alebo maľujete obrazy, jediné, čo musíte brať na zreteľ, je váš vkus. Musíte vytvoriť dielo, ktoré sa bude v prvom rade páčiť vám. Existuje množstvo kritikov, ktorí evidentne nemajú so mnou rovnaký vkus. Lenže ak nemáte rád moje knihy, máte na výber desiatky ďalších. Nebudem sa tváriť, že by sa ma zlé kritiky nedotkli. Každého, čo niečo tvorí, sa dotknú, ale život ide ďalej. Z mojej prvej knihy sa kedysi dávno predalo len pár desiatok kusov, z ktorých polovicu kúpila moja matka, aby som nebol nešťastný, takže, verte mi, že som vďačný za každého čitateľa.
Dan Brown - Archív SME
Profil
Dan Brown (1966 Exeter, USA), autor románov s Robertom Langdonom (Anjeli a démoni, Da Vinciho kód, Stratený symbol, Inferno – Peklo, Pôvod), svoju prvú knihu, humornú príručku 187 mužov, ktorým sa treba vyhnúť. Návod na prežitie romanticky frustrovanej ženy vydal pod ženským pseudonymom Danielle Brownová. Román Digitálna pevnosť (1998) bol jednou z prvých kníh, ktoré mali vlastnú webstránku a existovala aj ako elektronická kniha. Pre jej dej mu NSA dlho odpočúvala telefón a bol častým nedobrovoľným hosťom v jej centrále.
Jeho počítač každú hodinu na 60 sekúnd zamrzne, počas nich cvičí.
