Sú knihy, ktoré si zaslúžia varovanie veľkými červenými literami: „Pozor, kniha s posolstvom!“ Citlivejší a slobodomyseľní čitatelia také knihy rýchlo pustia z ruky, lebo nechcú čítať návody na to, čo si majú myslieť.
Konfrontácia s Amerikou
Tretí román nigérijskej spisovateľky a publicistky Chimamandy Ngozi Adichieovej s témou rasizmu v americkej spoločnosti má znaky angažovanej literatúry – tej, ktorá si zaslúži už spomínané červené písmená. Neľakajte sa, nejde o prísny (hoc dobre maskovaný) návod na správny názor. V skutočnosti je to hlboko ľudský príbeh lásky a odvahy, bez ktorej by ľudia nikdy nevypátrali svoje miesto v tomto svete.
Imufele vyrástla v Nigérii v tieni matkiných vlasov, boli čierne ako žúžoľ a bohaté sa jej slávnostne rozlievali po chrbte. Temperamentné dievča s vlastným názorom sa priatelí s Obinzem. Ten sníva romantický sen o Amerike, pozná Grahama Greena a Marka Twaina. Presne vie, ako majú voňať ulice New Yorku. Imufele získa štipendium na americkej univerzite, kým pokus jej milého o samostatnú existenciu v Londýne sa končí neslávne vyhostením z krajiny v lietadle plnom nešťastných krajanov.
Chimamanda Ngozi Adichie: Amerikánka (prel. Kristína Karabová, Absynt 2017)Rozprávanie o konfrontácii nigérijskej študentky s Amerikou je bohaté vo všetkých smeroch. Chvíľami je skryté v maličkostiach. A inokedy vyjadrené veľmi presne, lebo Imufele sa nakoniec presadí písaním blogov o postavení afrických prisťahovalcov v blahobytnej americkej spoločnosti. „Keď si kúpite spodnú bielizeň či obväzy telovej farby, viete už vopred, že vám nebudú pasovať k farbe pleti.“
Skrytý aj otvorený rasizmus
Rasizmus je skrytý aj otvorený, zabalený do zdanlivo korektných rečí, ale o to zákernejší. Sprevádzaný neznalosťou, strachom, naivitou aj najprimitívnejším nepriateľstvom. Obdiv k exotickej kráse Afričaniek je niečo iné ako skutočný rešpekt.
Imufele si zvyká na „novú planétu“. Zaplieta sa do vzťahov a koleduje si o nové sklamania. Ideálne je osvojiť si akcenty i americký spôsob šťastia a analyzovania pocitov. Všetko je dovolené, a pritom tak veľa vecí sa nepatrí.
Veľké globálne miešanie osudov a kultúr prináša so sebou nevídané zápletky. Ide aj o veci prastaré a stáročia rovnaké – rozlúčky a odchody, spomienky na krajinu detstva a návraty domov, zneistenie, zranenie a osamelosť. Neuniká sa iba od vojny a hladu. Odídenci zo svojej vlasti nemusia pochádzať z vypálených dedín ani ich nikto neznásilnil. „Boli hladní po tom, aby mali v živote akúsi alternatívu a istotu.“
Sila tohto rozprávania je znásobená životopisom samotnej autorky. Ako devätnásťročná opustila Nigériu a odišla študovať do USA. Adichieová rozohrala veľký epický príbeh. Odvážne rozohrala viaceré postavy, vzťahy i témy, pričom sa v nich napriek rozsahu knihy neutopila.
Neexistujú abstraktné posolstvá. Nie je najdôležitejšie mať správny názor na migráciu a miešanie kultúr či ľudí inej farby pleti. Stačí pochopiť univerzálny charakter životných ciest. Skrytá súvislosť medzi túžbou a sklamaním sa netýka jedinej rasy alebo národa.
