O KNIHÁCH

Martin Plch: Snažím sa vydávať dobré knižky

Základnou stratégiou vydavateľstva je venovať sa klasickým európskym autorom

Martin Plch - Archív SME

Čo spája Winstona Churchilla, Sigmunda Freuda, Iľfa a Petrova, Karla Maya a Brama Stokera? Vydavateľstvo Európa, ktoré založil a už sedemnásty rok vedie Martin Plch. Orientuje sa najmä na knihy, ktoré možno označiť za klasickú dobrú európsku literatúru.

Vaše vydavateľstvo má v názve slovo Európa. Prečo práve Európa?

Vydavateľstvo vzniklo roku 2001 a mojím zámerom bolo a dodnes je vydávať klasické európske prózy. Názov Európa však bol zároveň akousi osobnou túžbou opäť sa vrátiť do priestoru, kam podľa mňa bytostne patríme. V tom čase sa totiž ešte len rozhodovalo o členstve Slovenska v Európskej únii a nič nebolo úplne jasné. Uznávam, že odvtedy sa veľa zmenilo a ten názov je možno trochu akademický a málo „cool“, ale dnes je to tak trochu utvrdzovanie sa v mojom postoji. Zároveň sa zvláštnou zhodou okolností stalo, že prvá knižka vydavateľstva Dvanásť stoličiek od Iľju Iľfa a Jevgenija Petrova v geniálnom preklade Jána Ferenčíka išla do tlače 12. septembra 2001, teda deň po útoku na World Trade Center v New Yorku. Celý svet, a teda aj Európa, sa ocitol na počiatku nového veku. Bola to veľmi zvláštna chvíľa, zaoberať sa práve vtedy skvostným humoristickým románom. Spočiatku som sa sústredil na ruskú klasiku, aj keď uznávam, že tu by sme možno narazili na definíciu európska literatúra a postupom času sa v edičnom pláne mihlo aj zopár amerických autorov, ale základnou stratégiou je venovať sa klasickým európskym autorom.

Článok pokračuje pod video reklamou

Fungujete na slovenskom knižnom trhu ako vydavateľstvo literatúry dlhé roky, môžete stručne predstaviť svoje vydavateľské curriculum vitae?

Vydavateľstvo Európa začínalo s dvomi edíciami. V edícii Kolotoč, nazvanej podľa knihy Michaila Zoščenka, vychádzajú humoristické, respektíve veselé texty. Doteraz vyšlo niekoľko kníh Iľju Iľfa a Jevgenija Petrova, Saki, Mark Twain, ale aj knihy výnimočného slovenského herca Jozefa Kronera.

V edícii Premena, nazvanej podľa slávnej novely Franza Kafku, vyšli postupne všetky Kafkove romány a som veľmi rád, že do prvého slovenského vydania románu Amerika prispel svojou esejou Kastrující stín svatého Garty Milan Kundera. Vďaka dlhoročnej spolupráci s výnimočnými rusistami Ivanou a Valerijom Kupkovcami som vydal prvé preklady diel Fiodora M. Dostojevského, Antona P. Čechova a Michaila Bulgakova.
Postupne pribúdali nové edície. V edícii Šimon sa sústredím na psychologickú, respektíve filozofickú literatúru či spisy Sigmunda Freuda. V edícii Auris vydávam faktografické knihy: doteraz napríklad vyšli štvorzväzkové Dejiny po anglicky hovoriacich národov od sira Winstona S. Churchilla... Mimoriadne pyšný som aj na publikovanie biografie svojho obľúbeného spisovateľa Karl May; Moc fantázie od nemeckého kritika Helmuta Schmiedta. Do edície Liga výnimočných som zaradil Edgara Allana Poea, Ernsta Bramaha či Aleistera Crowleyho.


Vo vašom vydavateľskom portfóliu je aj vydávanie slovenských prekladov Sigmunda Freuda. Čím je dnes stále aktuálny?

Pre mňa je veľmi dôležitá spolupráca s ľuďmi, ktorým môžem dôverovať na dielach, o ktorých nepochybujem. Takže keď ma prekladateľ Milan Krankus oslovil s možnosťou vydať reedíciu jeho prekladu výberu myšlienok Sigmunda Freuda, ani na chvíľu som nezaváhal. Navyše to presne zapadá do mojej koncepcie skladby mozaiky európskeho vedomia. Freud je dôležitý symbol, počas mojej mladosti zatajovaný mysliteľ, takže vydávanie jeho prác sa postupne rozrástlo na vcelku úctyhodnú kôpku kníh a doteraz ich vyšlo sedem.

Podobne ako Freuda sa nikto nechytil ani vydávania klasika slovenskej literatúry Ladislava Mňačka.

Na Ladislava Mňačka som po rokoch naďabil, keď som očami blúdil po zadných radoch svojej knižnice. Bol tam zastrčený, síce s úctou, ale predsa. Vtedy som si spomenul, čo všetko pre mňa znamenalo čítanie jeho kníh, ktoré som pred revolúciou prácne vyhľadával. Najmä román Ako chutí moc bol pre mňa v gymnaziálnych časoch doslova zjavením. Ale informácie o ňom, ktoré som z rôznych zdrojov získaval, boli dosť rozporuplné. Až počas tých potuliek knižnicou mi napadlo, že vlastne už viac ako dvadsať rokov nie je v našom povedomí prítomný. A pritom je skvelý, svojím osudom aj textami výnimočný, a tak som zatiaľ vydal päť jeho kníh. Je to opäť objavovanie toho starého a dobrého známeho. Spomienka na čítanie so zatajeným dychom. Spomienka na časy, keď sme si s kamarátmi rozprávali dej knižiek, požičiavali si ich a debatovali o nich. Je to slovenské, určite európske a prekvapivo aktuálne.

Niektoré knihy sú miestami aj trochu čudné či zdanlivo okrajové až obskúrne – napríklad z najnovších vydanie poviedok Aleistera Crowleyho či román Sendivoj - Temný alchymista. Prečo práve takéto knihy?

Neviem, či sú okrajové, ale ak sú obskúrne, tak ma to len teší. Pred rokmi mi napadlo, že v slovenčine nevyšiel kompletný preklad románu Brama Stokera Dracula. Aj to je jedna z knižiek, pri ktorých sa väčšine ľudí roztiahnu pery do širokého úsmevu. Jasné, všetci ho poznáme... Ale je to tak naozaj? Keď som knihu vydal, zaznamenal som presne tú reakciu, o ktorú mi ide. Radosť z návratu priateľa. Hororová literatúra je dnes, zrejme, skutočne mimo toho hlavného prúdu. Verím však, že má stále svojich čitateľov. Mám malé vydavateľstvo, a preto by som mal vydávať menšinové žánre. Navyše sú tie knihy skutočnou klasikou a načo byť „in“, keď môžem byť „out“. Sendivoj – Temný alchymista je ten typ knihy, ktorú by som so zatajeným dychom čítal pod perinou a poviedky „najskazenejšieho muža sveta“ Aleistera Crowleyho sú doslova pôžitkom. Nevydať konečne niečo z diela britského okultistu, ktorý inšpiroval Beatles, Led Zeppelin, Davida Bowieho, Iron Maiden či Ozzyho Osbourna, by bol hriech.

Ako prijímajú vaše knihy slovenskí čitatelia? Čo bol z vášho pohľadu váš bestseller a čo by ste druhý raz nevydali?
Chcel by som, aby ľudia, ktorí si niektorú z „mojich“ kníh kúpia a nebodaj aj prečítajú, z nich mali potešenie. V spolupráci s grafikom Martinom Vrabcom sa navyše snažím, aby boli aj pekné. Samozrejme, mám vždy pochyby, veď predostieram svoj vkus, ale verím, že to má zmysel. Bestseller je podľa mňa kniha, ktorá má svojich čitateľov. Niektoré z nich síce trochu dlhšie trčia na sklade, ale asi až na dve výnimky, si za nimi stojím. Vždy je to iné. Keď mi, napríklad, prekladateľ Peter Ambros ponúkol jidiš poviedky Jicchoka Lejbuša Pereca, potešilo ma, že môžem vydať číru a skvostnú židovskú literatúru. Opäť je to trochu mimo hlavného prúdu. V súčasnosti, zo zrejmých dôvodov, vychádza veľa kníh o holokauste. Som tomu veľmi rád, ale postupne som začal mať pocit, že sa zo židovského národa stáva iba bezmenná obeť. Do popredia sa opäť dostávajú skôr mená páchateľov ako Eichmann, Heydrich či Mengele. Mňa však Židia zaujímajú aj ako národ s úžasnou kultúrou a myslením, ktorý bol dlhé stáročia prirodzenou súčasťou nášho sveta. Spoluvytváral ho a zanechal na nás hlbokú pečať. Knihy Šabesový poklad a iné poviedky a Chasidské príbehy sú teda opäť akýmsi protiprúdom, či skôr doplnením obrazu.

A čo domáca knižná produkcia? Hľadáte svojich autorov, alebo to nechávate na iné vydavateľstvá?

Zopár kníh slovenských autorov som už vydal, ale vlastne ich špeciálne nevyhľadávam. Pokiaľ sú pre mňa natoľko európske, ako napríklad Jozef Kroner alebo Ladislav Mňačko, rád sa im budem venovať.

Čo chystáte na najbližšie mesiace?

V prvom polroku chystám reedíciu knihy Antoina de Saint Exupéryho Zem ľudí, prvé vydanie esejí Leva N. Tolstého Proti..., novely Roberta Musila Tri ženy či nové vydanie posledného románu Karla Maya Winnetou IV., Winnetouovi dedičia. Práve na túto knihu sa veľmi teším, pretože May pre mňa dodnes veľa znamená a hrdo sa k nemu hlásim.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  2. Ak Vás nikdy nič nebolelo, nestrácajte čas čítaním tohto článku!
  3. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  4. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  5. Talent - vzdelanie - úspech
  6. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu
  7. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
  8. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  9. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  10. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  1. Zastrašovanie od majiteľov hotela Danube nehoráznosťou!
  2. Naše finančné družstvo - postoj člena vyjadrený básňou
  3. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  4. Chceme, aby mali naši zákazníci z nakupovania zážitok
  5. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  6. Depresia. Kedy ju treba liečiť?
  7. Bratislavčania môžu žiadať príspevok na polopodzemné kontajnery
  8. Mototechna predala za päť rokov už 40 tisíc áut
  9. HubHub spája sily s Neulogy
  10. Na SPU v Nitre vznikla Konfuciova trieda
  1. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s? 22 180
  2. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 16 451
  3. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno? 8 168
  4. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 7 879
  5. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc 6 984
  6. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 5 770
  7. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 5 379
  8. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 5 239
  9. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu 4 691
  10. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk 3 237

Téma: O knihách


Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Kuzminová: Nie je to len o medailách, chcem prinášať ľuďom radosť

Olympijská víťazka priletela domov len na pár dní. Po krátkom oddychu, ju čaká tréning. Musím sa dostať opäť do formy, vraví.

Neprehliadnite tiež

Berlinale ocenilo českého režiséra a herca Jiřího Menzela

Prevzal ju za neho rakúsky herec Peter Simonischek.

ROZHOVOR

Psychologička: Čím menšie je sebavedomie brancov, tým stabilnejšia je ich organizácia

Majú pocit, že nie sú dosť dobrí. Potrebujú dostávať rozkazy, hovorí.

Výstava o Weinwurmovi vás prenesie na iné miesta. Pozrite si fotky

V SNG je skvelá výstava o medzivojnovom architektovi.

Postavil takmer polovicu Bratislavy a skoro sme naňho zabudli. Weinwurmov osud je záhada (rozhovor)

Kurátorka výstavy o medzivojnovom architektovi Henrieta Moravčíková vysvetľuje, čím sa začali socialistické paneláky.