Waldo býval slávny režisér a poriadne bujarý chlap so širokými plecami, dlhými vlasmi a zadkom ako dve jabĺčka. Dnes má cez osemdesiat, po svojom londýnskom byte sa pohybuje na vozíku. „Obézny, slabý, prelezený chorobami – diabetes, rakovina prostaty, vred, rané štádium sklerózy multiplex, zápcha, hnačky a len jeden dobrý bedrový kĺb, kašeľ, fóbie, závislosti, posadnutosti a hypochondria.“ Vie, že mu škodí smiech, pretože buď by si preň mohol naklásť do postele, alebo by mohol dostať mozgovú príhodu. Waldo sa vidí realisticky. Telo je v kýbli, hlava však stále túži po tvorivých projektoch.
Podvádza ho Zee?
Nevábnu úlohu starať sa o neho dvadsaťštyri hodín denne má o dvadsaťdva rokov mladšia manželka Zee. Zo všetkých žien, ktoré poznal, mal túto najradšej. Ona v ňom zasa našla záchranu pred životom v Indii s devótnym pakistanským manželom a deťmi na krku. Vďaka Waldovi poznala čarovný a luxusný svet filmových festivalov, to najlepšie z intelektuálneho a umeleckého sveta, oslobodzujúci sex. To všetko však už len bolo. Posledných sedem rokov mení plachty na jeho pomočenej posteli a snaží sa plniť jeho želania a rozmary, pomáhať mu prežívať finálne štádium života čo najlepšie. Lenže i ona existuje aj ako samostatný človek, nielen ako robot opatrovateľ. V domácnosti sa zrazu čoraz častejšie začína objavovať Eddie „viac ako známy a menej ako priateľ“ už tridsať rokov. Waldo má pocit, a tým sa začína najnovšia kniha Hanifa Kureishiho, že ho Zee s Eddiem podvádza. Je to paranoja alebo pravda? Waldo má času dosť. Inštalácia kamier a nahrávacích zariadení je pre skúseného režiséra hračkou, monitorovanie diania v manželkinej spálni, správne nastavenie uhlov zrkadiel tiež. Plánovaná pomsta pekne zaplní paroháčovi nadbytočný voľný čas.
Hanif Kureishi: The Nothing (Faber & Faber Ltd, 2017) - Archív SMEKruto zábavná
Hanif Kureishi sa zaraďuje do skupiny spisovateľov, ktorí nemajú problém písať otvorene cynicky, ale aj s humorom o intimite. Jeho kniha Budha z predmestia bola svojho času akousi bibliou odbúravania tabu pre londýnsku mládež, a to aj tú s moslimskými koreňmi. Táto kniha je napísaná v podobnom štýle, no nie je dosť obsiahla a dosť mnohovrstevná, aby sa stala čakateľkou na veľké ocenenia. Je však nepochybne kruto zábavná a čitateľ ju určite nepustí z rúk, kým nezistí, ako a či sa starý prefíkaný všivák Waldo poráta s parazitom Eddiem, ktorý mu opantal opustenú a nešťastnú manželku. Je však možné, že sa Waldo mýli? Možno Zee nie je až taká manipulovateľná, možno je najväčším chudákom Eddie, ktorý si myslí, že konečne našiel tú sliepku, čo mu bude nosiť tak zúfalo potrebné zlaté vajcia. Manželia si hrajú svoju hru, Zee vo vzťahu k Waldovi strieda záchvaty lásky, keď ho celého natrie kokosovým krémom a ukáže mu prsia, s pravidelnými pokusmi zadusiť ho vankúšom.
Je to čierna groteska, ale životná situácia v nej popísaná je bolestivo realistická. Je tu muž, ktorý chce, aby pri ňom manželka zostala až do konca, ľúbiť ho nemusí, len nech neodíde. Je tu žena, ktorá v panike pozoruje, ako najlepšia dekáda jej života mizne v hromade bezútešnej rutiny opatrovania chorého človeka, ktorému vďačí za veľa. A je tu aj smutný milovník, ktorý síce má vzdelanie aj dobrý pôvod, ale je od detstva stráveného vo vznešenej internátnej škole, kde ho zneužíval učiteľ, navždy poškodený. Chcel by si z majetku a slávy priateľa Walda trocha zobrať, vlastne nie, on by chcel všetko, ale na to nemá, a to v žiadnom smere. Čitateľ dostáva náhľad do kruhu vzájomného trýznenia sa postáv v prvej osobe, v podaní starého satyra na kolieskach. Môže sa smiať a nepochybne sa tak pri čítaní často deje. Ale ono je to vlastne na zaplakanie, pretože toto je život.
