Bohatého obchodníka Dietera Frischa nájdu mŕtveho v jeho podivuhodnej šachovej záhrade obklopenej zeleným labyrintom. Smrť úspešného staršieho muža, ktorému nič nechýbalo, zostáva nevyriešenou záhadou. Bola to samovražda alebo vražda? Nech už ruka, ktorá vystrelila zo zbrane guľku, patrila obeti či vrahovi, za nitky ťahal niekto tretí, rozprávač príbehu.
Hra o život
Kniha Paola Maurensiga je šachový román, pocta hre, ktorá rozhodne nie je taká neškodná, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Áno, môže byť príjemným mentálnym cvičením, ale to len pre ľudí, ktorí šach nehrajú dobre, alebo ide o stávky, ktoré nebolia. V tomto prípade však víťaz berie alebo dáva život.
Čitateľ dostane k dispozícii akúsi škatuľu vo forme rámcujúceho príbehu, smrti obchodníka. Ak nadvihne jej veko, zbadá ďalšiu. Tou je krátka cesta v čase dozadu, ktorá opisuje zvyky a posledné dni pána Frischa, najmä každotýždennú cestu vlakom z Mníchova do Viedne. Frisch je šachový fanatik, bývalý vynikajúci hráč, dnes vydavateľ šachového magazínu. Má animozitu k istému otvoreniu hry čiernymi figúrami, ktorému hovorí lüneburský variant. Toto označenie svedčí o jeho obrovskej drzosti, ktorá sa mu po práve stane osudnou. Zverejniť článok na túto tému je neuváženým ťahom na doteraz starostlivo ovládanej šachovnici jeho života.
Do vlaku pri poslednej ceste vstupuje mladý muž Hans Mayer a začína rozprávať príbeh o tom, ako šachová vášeň poznačila a možno aj zničila jeho život. Rozhovorí sa aj o svojom starom učiteľovi, tajomnom pánovi, ktorý si hovorí Tabori. Vnímavý čitateľ čoskoro pochopí, kam príbeh smeruje, hlavne ak náhodou vie, že v lüneburských vresoviskách sa nachádzal nacistický vyhladzovací tábor Bergen-Belsen. Istotu bude mať, len čo mladý Hans Mayer otvorí veko poslednej škatuľky, v ktorej sa bude ukrývať trpký životný príbeh starého šachistu Taboriho.
Po druhý raz až v tábore
Tabori sa narodil ako potomok židovskej rodiny, v ktorej sa talent a vášeň pre šach dedili počas stáročí. Jeho talent sa rozvíjal, úspechy sa dostavovali, ale vo svete naokolo zatiaľ nastupovalo hnedé zlo. Ešte ako chlapec letmo stretol protivníka, ktorý sa mu takmer vyrovnal. Po druhý raz si sadli za šachovnicu v tábore Bergen-Belsen, kde Tabori čakal na istú smrť, a ten druhý tomu peklu velil. Elegantný príslušník SS mal tak rád šach, že keď objavil v zozname väzňov známeho židovského hráča, dal ho ošetriť, odvšivaviť a nakŕmiť, aby mal s kým hrať na dostatočne vysokej úrovni. Keďže sa mu zdalo, že Tabori sa snaží prehrávať, v domnienke, že si tým zachraňuje život, podporil bojovného ducha hry krutou stávkou. Ak Tabori prehrá, on, veliteľ tábora, dá vždy niekoľko ľudí zastreliť. A tak Tabori nehrá za seba, ale za svojich spoluväzňov. Na šachovnici nezomierajú len obrazne drevené figúrky, ale skutoční ľudia.
Tento príbeh posadnutosti sa vošiel do 157 strán výborného prekladu Márie Štefánkovej. Knihu si iste v prvom rade užijú milovníci šachu, ale pre ľudí, ktorí čierno-biele kocky obchádzajú veľkým oblúkom, a z veľmajstrov poznajú len tých, ktorí sa zbláznili alebo dali na politiku, to zasa bude poučný pohľad do duše šachistu, pohľad na oheň, ktorý v ňom horí. Čitateľ má možnosť pochopiť, že to nie je len doska a figúrky, toto je boj obrovských rozmerov, pole temer nekonečných možností, krutosť a vášeň a životná láska pre tých, ktorí si nevedia pomôcť od chvíle, čo tejto hre prepadli.
