Prečo Rusi pijú tak veľa, hoci im to dokázateľne škodí? Môžu za to ich predispozície, tradícia alebo vysoká politika? Má vodka prsty v zániku cárskej monarchie a rozpade Sovietskeho zväzu? Môžu sa Rusi zbaviť traumatizujúcich následkov alkoholizmu, ktoré v konečnom dôsledku povedú k strate pozície jednej z kľúčových svetových veľmocí? A možno vôbec nepiť, ak nalieva Ivan Hrozný či Josif Stalin? Pýta sa americký rusista a politológ Mark Lawrence Schrad a ak by sa vám zdalo, že preháňa, poznámkový aparát knihy na 77 stranách (!) signalizuje, že tvrdenia autora nestoja na vratkej pôde.
Mark Lawrence Schrad: Dejiny písané vodkou. Alkohol, autokracia a tajné dejiny Ruska (prel. Igor Otčenáš, Premedia 2017) - Archív SME
Desivé čísla
Čísla, ktoré prináša precízna Schradova kniha, sú jednoducho desivé – podľa nich vodka zabila v 20. storočí viac Rusov ako Hitler; podľa ruskej vlády ročne príde o život vinou alkoholu pol milióna Rusov; Rusi vypijú ročne približne 18 litrov čistého alkoholu na hlavu, čo je dvakrát viac ako v USA a o desať litrov viac, ako považuje Svetová zdravotnícka organizácia za bezpečné množstvo; priemerný Rus sa dožíva o desať rokov menej ako priemerná Ruska a o dvanásť rokov menej ako obyvateľ západnej Európy...
Dramatické sú aj príbehy spojené s alkoholizmom ruských a sovietskych pohlavárov - ak ste tušili či vedeli, čo sa dialo na žúrkach u Stalina, informácie o výčinoch na dvore Petra Veľkého nezainteresovanému čitateľovi vyrazia dych.
Napriek obrovskému poznámkovému aparátu (1442 odkazov) sa ťažko akceptuje, že by konzumácia vodky v obrovských množstvách mohla mať taký silný dosah na ruské či sovietske dejiny, ako to možno nadštandardne často prízvukuje autor - ak si však uvedomíme, že v istých obdobiach bol predaj vodky zdrojom tretiny príjmov ruského/sovietskeho štátu a snaha o prohibíciu nabúrala štátny rozpočet, viedla k rastu sociálneho napätia a vo vhodných politických podmienkach (prvá svetová vojna, prehra v studenej vojne) podporila zásadné politické zmeny.
Príjmy štátu verzus zdravie občanov
Autor často zdôrazňuje, že v opakovanom spore medzi záujmom štátu o príjmy z predaja vodky a záujmom o ozdravenie obyvateľstva vždy zvíťazili finančné záujmy štátu nad skvalitnením života občanov. Autokratický charakter ruského/sovietskeho štátu jednoducho túto dilemu vždy riešil rovnako - aj keď mohli byť zámery minimalizovať spotrebu alkoholu spočiatku úprimné.
Pritom riešenie alkoholizmu v ruskej spoločnosti je známe už viac ako 150 rokov. Osvedčilo sa totiž už Švédom, ktorí boli pred 150 rokmi tam, kde je Rusko posledných päť storočí – z hľadiska alkoholizmu obyvateľstva, treba dodať. Podstata göteborského variantu boja s alkoholizmom spočíva v tom, že monopolizácia výroby alkoholu (vodky) sa nahradí municipalizáciou – v roku 1855 mesto Göteborg vytvorilo mestský predaj alkoholu, jeho výrobcovia mali zaručený zisk vo výške piatich percent ročne a ostatný zisk išiel do poľnohospodárstva a na skvalitňovanie života komunity (zdravotná starostlivosť, sociálne zabezpečenie, komunitné služby...). V ruských pomeroch by to viedlo k posilneniu regionálnej demokracie, zníženiu vplyvu Kremľa, limitovaniu korupcie, rozvoju miestneho aktivizmu... A to je niečo, čo nepripustí žiadny ruský líder.
