Martin Šulík: Tí dvaja dedkovia sa mi tak páčili, že romantiku som vystrihol

Film Tlmočník spojil potomkov obetí holokaustu a ich vrahov.

Režisér Martin Šulík. (Zdroj: SME/Gabriel Kuchta )

Prečo máš také veľké zuby? – pýta sa Ali. Mám zlého zubára! – odpovedá Georg. Tak ho zastreľ! – vyzýva Ali a podáva mu pištoľ.

Túto scénu režisér MARTIN ŠULÍK natočil, ale mohol sa na nej akurát tak zasmiať. Keby ju bol použil vo svojom novom filme Tlmočník, dostali by sa doň aj slávne umelé zuby z nemeckej drámy Toni Erdman.

Rakúsky herec Peter Simonischek, ktorý ho pred dvoma rokmi skvelo stvárnil, si ich totiž tajne nasadil, keď mal v Tlmočníkovi hrať dramatickú scénu viedenského stretnutia s Jiřím Menzelom. Trošku si predsa z filmového štábu museli vystreliť!

Článok pokračuje pod video reklamou

Martinovi Šulíkovi sa páči metafora, že od tlmočníka do veľkej miery závisí, ako si ľudia rôznych jazykov a kultúr porozumejú, Aj preto svoj film takto nazval.

Spojil v ňom dnešné osudy potomkov vojnových obetí aj vrahov. O otvoril tak tému o spochybňovaní našej histórie. Tvrdí, že napriek smútku z nej by nedokázal žiť inde.

Už o pár dní bude mať Tlmočník premiéru na prestížnom filmovom festivale Berlinale.

Čo vás k neslávnej histórii slovenského štátu najviac ťahalo?

"Nad filmom sme so scenáristom Marekom Leščákom začali rozmýšľať asi pred troma rokmi. V jednom momente sme si uvedomili, že toto obdobie, ktoré sme donedávna pokladali za historicky preskúmanú a svojím spôsobom uzavretú kapitolu, sa začína opäť prehodnocovať."

Ako ho prehodnocujete vy?

"V spoločnosti začali pribúdať názory, ktoré ignorujú historické fakty a prekrúcajú skutočnosť. Čoraz častejšie sa objavujú hlasy ľudí, čo sa snažia ospravedlniť holokaust a tvrdia, že Slováci boli počas vojny len obete. Ako vieme, nie je to pravda.

Mnoho Slovákov sa aktívne zúčastnilo na arizácii a represiách voči svojim najbližším spoluobčanom. Zo Slovenska bolo vyvezených 68-tisíc Židov do táborov smrti, stovky Rómov zatvorených do pracovných lágrov a mnohí z nich zavraždení. To sú fakty, ktoré sa nedajú ospravedlniť."

Kde všade ste tieto hlasy zachytávali?

"Mnoho videí nájdete na youtube, extrémistické názory sa objavujú na sociálnych sieťach a vysielajú ich rôzne lokálne rádiá. Fašistickú stranu máme už aj v parlamente a radikálnymi postojmi sa prezentujú aj mnohí ďalší politici.

Nie je to len problém Slovenska, relativizovanie zločinov fašizmu je myslím celoeurópsky jav."

Čo sa vám na tom ako strojcom príbehu páčilo?

"Zaujímalo nás, ako túto situáciu vníma človek, ktorý cez vojnu prišiel o svojich najbližších. Ako sa cíti, keď mu niekto tvrdí, že to nie je pravda.

A tak sa jedného dňa pred nami objavila postava židovského tlmočníka Aliho Ungára, ktorý pri prekladaní spomienok rakúskeho nacistu zistí, že v texte je pravdepodobne popísaná poprava jeho otca a matky.

Vydá sa do Viedne, ale namiesto vraha svojich rodičov nájde už len jeho sedemdesiatročného syna."

Vzdušnou čiarou mohli mať k sebe vždy blízko. Ako to znášajú?

"Najskôr sa pohádajú a dourážajú, no potom sa spoločne vydajú na cestu Slovenskom, aby spoznali pravdu o svojej minulosti.

Páčilo sa nám, že sa na dodnes tabuizovanú históriu môžeme pozerať z dvoch strán: očami osemdesiatročného ľavicového intelektuála zo Slovenska i pohľadom starnúceho rakúskeho bonvivána. Cez živých ľudí."

Argumentov o skutočnej povahe nášho prvého štátu je mnoho: napríklad film Od Tatier po Azovské more. Vznikol v roku 1942 a zatiaľ sa nikde nepremietal. Som presvedčený, že by ho mala verejnovprávna televízia odvysielať a otvoriť diskusiu.

Martin Šulík

Máte pocit, že tabu okolo tejto témy pretrváva?

"O slovenskom štáte sa štyridsať rokov nemohlo normálne rozprávať, schválená bola len jedna interpretácia dejín – tá s vedúcou úlohou komunistickej strany.

Po páde režimu historici začali pomaly zapĺňať biele miesta, ale vo vedomí spoločnosti je to stále zakliata téma a väčšina Slovákov o nej mnoho nevie. A povrchné vedomosti umožňujú manipuláciu.

Pritom argumentov o skutočnej povahe nášho prvého štátu je mnoho: napríklad film Od Tatier po Azovské more. Vznikol v roku 1942 a po vojne sa nikde nepremietal. Je svedectvom o tom, ako sme sa my Slováci videli počas druhej svetovej vojny."

Dokážeme ho na potrebnej úrovni prijať?

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C58QV na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C58QV na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Slovenské herečky


Článok je zaradený aj do ďalších tém Rozhovory z denníka SME

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kaliňák: Ja som si svoje urobil

Rozhovor s exministrom vnútra Kaliňákom.

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Plagiátor z parlamentu a český škandál (Schutzov týždeň)

Dankove myšlienky si zaslúžia tvrdé dosky.

Neprehliadnite tiež

Zomrel nemecký herec Rolf Hoppe, kráľ z českej Popolušky

Hoppe hral aj vo filme Mefisto od maďarského režiséra Szabóa.

House of Cards plní kvóty: Biely dom vedie žena, a to je zlé

Novej americkej prezidentky je až priveľa.

Autor Hry o tróny: Pri písaní roky bojujem s tlakom kvôli seriálu

George R. R. Martin píše očakávaný diel série Pieseň ľadu a ohňa.