Ľuba Lesná je známa predovšetkým ako investigatívna novinárka, reportérka a nekonformná osobnosť, ktorá svoj talent a energiu vložila do najcitlivejších politických káuz minulých rokov – únos Michala Kováča ml. a prípad Cervanová.
Na prvý pohľad sa preto môže zdať prekvapujúce, že vydáva beletriu, či skôr dokumentárnu beletriu, v súčasnosti populárny „medzi žáner“. Po prečítaní štyroch noviel o štyroch výnimočných ženách v hraničných situáciách však nenachádzame premenu, ale kontinuitu, vyplývajúcu z vnútornej logiky celej jej tvorby.
Jej hriechom bolo, že bola krásna
Alma Rosé, Báthoryčka, Klytaimnéstra a Lýdia Piovarcsyová-Steinerová reprezentujú štyri archetypálne ženy dávnej i nedávnej minulosti. Báthoryčka a Klytaimnéstra sú zobrazené prostredníctvom vnútorného monológu žien nespravodlivo (z ich pohľadu) väznených, lebo údajne spáchali zločin. Ony však rozprávajú iné príbehy.