BERLÍN. Zlý chýr predchádzal nórskej dráme Utøya 22. juli. Film, inšpirovaný teroristickými útokmi pravicového extrémistu Andersa Behringa Breivika z 22. júla 2011 mnohí odmietali ako necitlivý a cynický pokus parazitovať na tragédii s veľkou publicitou.
Svetovú premiéru mal práve na Berlinale, pod medzinárodným názvom U – July 22.
Keď ho festivalové publikum videlo, zmenilo názor. Nie je vôbec o Breivikovi. Po celý čas nepadne jeho meno. Ani v záverečných vysvetľujúcich titulkoch. Postavu útočníka na detský letný tábor Nórskej strany práce na ostrove Utøya vidíme len zo dva-tri razy. Nezreteľne, z diaľky.
O to zreteľnejšie sú výstrely a hrôza v očiach detí, medzi ktorými nebol nikto dospelý. Nik, kto by ich upokojil, zastavil paniku a privolal pomoc.
Päťsto detí odkázaných len na seba. A medzi nimi vraždiaci šialenec.
Ako zneli výstrely?
„Strávil som s touto témou celé roky,“ povedal pre SME režisér Erik Poppe. „Stretal som sa so svedkami, deťmi, čo prežili. A s rodičmi či súrodencami obetí. So psychológmi, ktorí sa o nich starajú. Deň za dňom, mesiac za mesiacom. Roky rozhovorov.“