Jeho filmografia siaha do začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia, keď politické uvoľnenie predurčilo sľubnú generáciu režisérov z pražskej Filmovej akadémie múzických umení.
Jaromil Jireš, Jan Němec, Věra Chytilová, Evald Schorm či Ivan Passer vzali vtedy medzi seba o čosi mladšieho Jiřího Menzela, aby každý z nich nakrútil jednu poviedku Bohumila Hrabala pre celovečerný poviedkový film.
Tak vznikli legendárne Perličky na dne a odštartovali cesty talentov, z ktorých postupne zreli fenomény. Jiří Menzel bol medzi nimi, nevšedná poetika hrabalovského sveta ho sprevádza počas celého tvorivého obdobia.
Za čias normalizácie viaceré z jeho filmov skončili v trezore, aby sa neskôr stali klenotmi československej kinematografie.
Bez Ostro sledovaných vlakov, Rozmarného leta či komédií Vesničko má středisková, Postřižiny, Slavnosti sněženek alebo Konec starých časů si dnes európske filmové umenie ani nevieme predstaviť.
Pozrite si výber z najznámejších filmov, v ktorých Jiří Menzel účinkoval.
Obžalovaný. Film Jána Kadára a Elmara Klosa z roku 1964 o procese s nevinným riaditeľom elektrární a spolupráci vlády s justíciou skončil v trezore. Jiří Menzel ako obhajca v ňom vytvoril jednu zo svojich prvých filmoých úloh. (zdroj: FDB.CZ)
S Václavom Neckářom v dnes už legendárnom filmovom muzikáli Kdyby tisíc klarinetů (1964). Režisér Ján Roháč postavil dej na grotesknej možnosti meniť zbrane na hudobné nástroje. (zdroj: ČSFD)
Svojrázne poviedky Bohumila Hrabala pritiahli pozornosť mladých filmárov svojou netušenou poéziou všedného života. V Perličkách na dne (1965) Jiří Menzel režíroval z piatich prvú poviedku - Smrt pana Baltazára. (zdroj: ČSFD)
Ostro sledované vlaky (1966). Príbeh z obdobia protektorátu nakrútil Jiří Menzel podľa rovnomennej Hrabalovej novely a aj si v ňom zahral. V roku 1968 získal Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Americký týždenník Time ho zaradil do stovky najlepších filmov všetkých čias. (zdroj: ČSFD)
V Návrate strateného syna (1966) v réžii Ewalda Schorma. (zdroj: ČSFD)
Tenhle způsob léta zdá se mi poněkud nešťastným... Vetu z románu Vladislava Vančuru preslávila aj jeho filmová podoba v réžii Jiřího Menzla. V komédii Rozmarné léto (1967) si zahral s Rudolfom Hrušínským, Vlastimilom Řehákom a Vlastimilom Brodským. (zdroj: ČSFD)
Spalovač mrtvol (1968). Novelu Ladislava Fuksa spracoval do hororovej podoby režisér Juraj Herz. Navrhli ju aj na Oscara. (zdroj: ČSFD)
Hra o jablko, to je neustály rozpor medzi mužom a ženou na spôsob Věry Chytilovej. V hlavnej úlohe Jiří Menzel a Dáša Bláhová (1976). (zdroj: ČSFD)
Pohľad do počiatkov českej kinematografie, natočený s poetickým šarmom a zmyslom pre detail typickým pre Jiřího Menzla vo filme Báječní muži s klikou (1978) (zdroj: FDB)
Krvilačné závodné auto, sajúce krv plynovým pedálom zo šoférovho chodidla, spôsobuje zároveň veľké opojenie z jazdy. Škoda 110 Super Sport si vo filme Upír z Feratu (1981) podmaní aj Jiřího Menzela. (zdroj: ČSFD)
Utekajme, už ide! (1986), réžia Dušan Rapoš. V jednej z mála dobrých slovenských komédií český režisér nemôže chýbať. (zdroj: ARCHÍV D.R.)
Něžný barbar (1989) v réžii Petra Kolihu je film o živote a tvorbe maliara Vladimíra Boudníka. Jiří Menzel v ňom stvárnil postavu Bohumila Hrabala. (zdroj: ČSFD)
Pri filme Všetko, čo mám rád (1992) sa Jiří Menzel stretol s režisérom Martinom Šulíkom po prvý raz. (zdroj: ČSFD)
Operácia Dunaj (2009) alebo krycí názov pre inváziu varšavských vojsk do Československa v auguste 1968. Tragikomédia o kolapse starého tanku Beruška. (zdroj: FDB)
Jiřího Menzela si zamilovali v Maďarsku najmä vďaka jeho komédii Vesničko má středisková. Ako herec účinkoval vo viacerých filmoch maďarských režisérov, aj u Istvána Szabóa v dráme Za zatvorenými dverami (2012). (zdroj: ČSFD)
Po boku slovenskej youtuberky a herečky Evy Kramerovej pookrial len nedávno pri nakrúcaní filmu Tlmočník v réžii Martina Šulíka. (zdroj: GARFIELDFILM)