Vo svojich funkciách chcú byť doživotne, rozmýšľajú, že bude dobré, ak založia aj politickú stranu. Políciu odzbrojujú svojím šarmom.
O Slovenských brancoch vznikol v produkcii HBO film Až přijede válka. Spýtali sme sa psychologičky HANY ŠEVČÍKOVEJ, akých ľudí v ňom videla a kam to môžu dotiahnuť.
Čo hovoríte na film Až přijede válka?
"Je zaujímavý. Zabával ma, ale aj desil zároveň."
Čím vás desil?

"Vďaka nemu som videla kúsok sveta, ktorý z vlastnej skúsenosti nepoznám. Ako keby som sa vybrala na výlet, kdesi na celkom inú planétu.
Zároveň som však videla veľa agresie, veľa násilia. Najhoršie bolo, že to násilie malo kultivovanú podobu, celkom inteligentnú a štrukturovanú."
Štrukturovaná podoba násilia - čo si pod tým máme predstaviť?
"To nie je ten prípad, keď človeka niečo napadne, a bez rozmýšľania to ide vykonať. To, čo robia slovenskí branci, má tvar.
Oni sami majú štruktúry, oddiely, vedia sa kultivovane správať a sú slušní, keď prídu do kontaktu s inštitúciami. Vidno, aký je rozdiel, keď sa rozprávajú s policajtmi a novinármi, a keď sa rozprávajú medzi sebou. Oni vedia, kedy a čo povedať, čo si kedy môžu dovoliť a kedy zas nie."
Medzi sebou veľa nadávajú. Je im drsnosť prirodzená, alebo len hrajú formu?
"Nepoznám ich osobne, preto poviem skôr všeobecne - každý z nás má v sebe istú mieru agresivity, no záleží na tom, ako ju realizujeme, ako sa s ňou vysporadúvame.