BRATISLAVA. Možno z nich chcel raz napísať pesničky, možno ich chcel po čase nájsť a spomenúť si, čo v období po Nežnej revolúcii prežíval. Dežo Ursiny si zapisoval svoje myšlienky, môžete si ich prečítať knižne.
„Toto je zápisník, ktorý jeho autor nosí nenápadne so sebou v najspoľahlivejšie uzavretom vrecku svojej bundy,“ uvádza vydanie Ursinyho blízky priateľ, básnik Ivan Štrpka. Škoda, že nenapísal viac, ako len jednu stranu vysvetlenia.
Zápisník 1990 - 1992 od jedného z našich najoriginálnejších hudobníkov môže totiž v niektorých miestach pripomínať experimentálnu poéziu, ktorú nemožno pochopiť bez kľúča. Necháva čitateľa tápať. No zrejme podobne tápal aj sám Ursiny vo svojom živote.
V stredu jeho Zápisník pokrstia v bratislavskej Café Berlinka.
Chorobu definuje deficitom lásky
“Toto je zápisník, ktorý jeho autor nosí nenápadne so sebou v najspoľahlivejšie uzavretom vrecku svojej bundy
„
Ursiny v roku 1990 sledoval, čo sa deje za jeho oknom. Poeticky opisoval prírodu bez ľudí. „Svieže slnečné ráno. Na tmavý doskový plot poniže kostola si sadol vták drozd. Marcový vzduch ostro pálil v nozdrách,“ nájdeme na jednej zo strán.
Zjavne sa uzatváral do seba. Nemôžeme mu to zazlievať, veď sa krátko predtým dozvedel, že má rakovinu. Chorobu, ktorej o päť rokov neskôr podľahol.
