BRATISLAVA. Z detstva si pamätá najmä jedno: otec mal nezvyčajne veľa času na to, aby sa mu venoval. Stále bol doma, mohol sa s ním hrať.
Až neskôr zistil prečo. Otec bol cez druhú svetovú vojnu dôstojníkom SS, po nej si už teda žiadnu slušnú prácu nájsť nemohol.
V rodine ho však považovali za národného hrdinu, a to sa nezmenilo ani potom, čo si osem rokov odsedel vo väzení. Hneď, ako sa vrátil, manželka všetkých zvolala, navarila slávnostný obed a zo skrine vytiahla slávnostný servis.
Keď Georg Graubner dojedal polievku, na dne taniera objavil znak svastiky. Pochopil, že jeho otec sa nikdy nezmení. Ani nezreflektuje.
