Od mamy dostal krížik na čelo, s plačom mu hovorila – to je jediné, čo ti môžem dať. S manželkou a dvoma igelitkami sa VLADO VOŠTINÁR vybral do prenájmu, kde začali žiť spoločný život.
Čoskoro sa ukázalo, že bude moderátorom, cestu k tomuto povolaniu si ako samorast šliapal v tvrdej konkurencii. Dnes si hovorí, že v brandži už byť nemusí, ale chce moderovať, lebo ho to baví.
Všetkým, čo naňho nadávajú, odkazuje: nemíňajte energiu na ohováranie, zmysluplná práca nie je o horných desaťtisíc. Choďte do toho, ja vám budem držať palce a v osemdesiatke vám zatlieskam!
Ktorá z relácií vám najviac prirástla k srdcu?
"Nemám takú, vždy sa teším na každý program, ktorý moderujem. Pyšný som na svojich kolegov, ktorí so mnou spolupracujú, je to aj ich veľká zásluha, ak program dobre funguje.
Momentálne som v troch - v Inkognite, Novom bývaní a v podcaste o novom bývaní Dizajn. Môže ma niečo tešiť viac než to, že sú v hlavnom vysielacom čase a sú sledované?"
Napríklad ako Inkognito? Moderovali ste ho aj počas prvej série pred desiatimi rokmi. Aké to bolo vtedy?
"Do prvej série som nastúpil síce už ako skúsenejší moderátor, ale dostal som sa pred ľudí, ktorých som považoval za absolútne najjagavejšie hviezdy.
Emil Horvát, Maroš Kramár, Ján Kroner, Jozef Vajda, Magda Paveleková, Zdena Studenková boli úplný vrchol, mal som pred nimi obrovský rešpekt.
Dramaturgovia mi pripomínali – musíš to robiť tak, aby ťa rýchlo prijali medzi seba, lebo inak z toho budeš musieť odísť, nesmú cítiť medzi tebou a sebou žiadnu stenu.
Myslím, že sa to podarilo, lebo dodnes sa „môžeme“ . Tá štvorročná éra výborne fungovala, program mal aj milión divákov."
V čom je rozdiel moderovať ju teraz?
"Je to rovnako náročné, lebo doba je iná. Zaujímavé je sledovať, že mladší kolegovia – Marián Čekovský či Mišo Hudák – prišli do relácie s celkom iným humorom, pričom tí ostatní sa naň výborne napojili.
Veľký rozdiel oproti minulosti je v tom, že oveľa rýchlejšie rozmýšľajú – ich asociácie prichádzajú v sekunde. Kedysi bola pointa až po dvoch úsmevoch, teraz sú chalani takí rýchli, že vám nedajú šancu.
Okrem toho sú multifunkční, výborne spievajú, hrajú, moderujú, sú komplexne vybavení. Opäť sedím v štúdiu so špičkou slovenskej zábavy a ladím sa na humor, s ktorým sa oni narodili.
Bavia ma ich škriepky, podpichovanie. Myslím, že sa nám spoločne darí dosiahnuť, že sme tím. Inkognito sa nemoderuje najľahšie, ale vždy sa na nakrúcanie tešíme."
V čom je náročné?
"Ste síce tvárou programu, ale ľudia musia vnímať najmä vašich štyroch hostí. Ste ten, ktorý dáva programu formu, ale zároveň ste piate koleso na voze, nemôžete na seba pútať pozornosť.
Často prirovnávam svoju pozíciu k futbalovému brankárovi. Je súčasťou tímu, ale stojí celkom inde, má iný dres, inú pozíciu."
Ako ste sa za tie roky vlastne zžili s povolaním moderátora?
"Dostal som sa do moderátorského prostredia úplnou náhodou a nevyvinul som na začiatku ani gram úsilia na to, aby som sa do tohto sveta dostal. Bolo mi to jedno. O to viac som sa neskôr musel snažiť, aby som sa v ňom udržal.
Musel som zamakať, ak som chcel zotrvať. Ostatní okolo mňa mali oveľa väčší náskok. Je to práca, ktorá vás úplne vtiahne, čoho dôsledkom môže byť, že keď nesledujete jej vývoj a trendy, môže vás ľahko vyfľusnúť. Odstredí vás ako odšťavovač, podobne ako v iných kreatívnych zamestnaniach."
