Prežívam časovú apokalypsu, povedala TÁŇA PAUHOFOVÁ, keď sme ju oslovili. Napriek tomu okamžite súhlasila s rozhovorom. Novinár Ján Kuciak jej nejde z hlavy, znepokojuje ju, ako sa negatívne emócie stupňujú na oboch stranách. Chce zachovať pokoj, ale u niektorých ľudí pozoruje egotrip a nesústredené zreničky bažiace po moci. Situácia je absurdná, neudržateľná, hovorí.
Na Slovensku zabili novinára. Táňa, ako ste spracovali takú správu?
"Spracúvam to de facto doteraz. Je to nepochopiteľné, neprijateľné, zdrvujúce a nesmierne smutné. Nech sa na to pozriem z ktorejkoľvek strany."
Myslíte naňho? Hráte, vystupujete, práve sa učíte množstvo textov - máte na to kapacitu?
"Áno, myslím naňho stále. Mám pocit, že sa na to nedá nemyslieť. Myslím na Janka, aj na jeho priateľku Martinu. Nedá sa to vrátiť späť, preto rozmýšľam, ako tej tragédii, ktorá sa stala, dať zmysel."
Na Slovensku sme si asi už na rôzne veci zvykli. V čom je však vražda novinára iná ako ostatné zločiny spojené s mocou?
