O KNIHÁCH

Karl Ove Knausgard: Môj boj by som už nikdy znovu nenapísal

V živote sme sami sebou príliš pohltení a nemáme šancu pozerať sa na seba v pravom svetle. No a práve toto ma baví na písaní.

Karl Ove Knausgård - Archív SME

Vo svete je spisovateľskou superstar, no napriek tomu z neho cítiť nesmiernu pokoru. Prirovnávajú ho k Marcelovi Proustovi, ale on to zásadne odmieta. Karl Ove Knausgård predal v päťmiliónovom Nórsku viac ako pol milióna kníh zo svojej šesťdielnej série Môj boj. Hovorí sa o nej ako o literárnej senzácii, generačnej výpovedi či najzásadnejšom literárnom počine posledných rokov.

V prvej knihe zo série Môj boj píšete o posledných štádiách života vášho otca a snažíte sa o isté zmierenie vo vzťahu. Niektorí slovenskí recenzenti čitateľom, ktorí sa s vašou tvorbou ešte nezoznámili, odporúčajú začať práve treťou knihou, ktorú považujú za najprístupnejšiu. Na jednej strane je pochopiteľné, že ste začali prvou knihou, v ktorej opisujete azda ten najkomplikovanejší vzťah vo svojom živote, no na druhej strane: nezamýšľali ste písať túto autobiografickú sériu chronologicky?

Článok pokračuje pod video reklamou

Nie, pretože na začiatku som netušil, že sa vrhám do veľkého projektu. Chcel som napísať knihu o otcovi a jeho smrti, no trvalo mi päť rokov, kým som našiel spôsob, ako to urobiť. No a potom, keď som dopísal prvú knihu, cítil som, že chcem týmto spôsobom písať aj ďalej. Tak som napísal druhú knihu, ktorá je v podstate presným opakom prvej. Prvá kniha je o smrti a druhá je o narodení, živote a láske. Až keď som dopísal druhú knihu, napadlo mi, že by som mohol takto pokračovať a napísať príbeh svojho života. Medzitým vyšla v Nórsku prvá kniha a potom to už išlo rýchlo. Na začiatku som nemal v pláne písať sériu, všetko prichádzalo postupne, aj rozhodnutie napísať ďalšie knihy.

Niektorí čitatelia tvrdia, že séria Môj boj je temná až depresívna, iní sa v nej doslova našli a dokážu sa ľahko stotožniť s vami ako hlavnou postavou svojich kníh a s ideou života ako boja, v ktorom človek hľadá zmysel a snaží sa ho prežiť hodnotne. Bolo pre vás náročné vracať sa v spomienkach do minulosti, najmä keď ste v nej nachádzali bolestivé, ťaživé, niekedy aj zahanbujúce momenty, alebo máte pocit, že ste rokmi získali dostatočný odstup, aby ste mohli detailne zaznamenať svoj život?

Práve naopak, písanie o detstve nebolo vôbec ťažké či náročné. Oveľa ťažšie bolo pre mňa písať o súčasnosti a blízkych ľuďoch, ktorí ma v tom čase obklopovali. Bolo náročnejšie písať o mojom bratovi, deťoch, manželke a o všetkých konfliktoch, ktoré sme prežívali v čase, keď som písal Môj boj. Niektorí vravia, že som zradil svoju rodinu a priateľov či iných ľudí z detstva, no nemám pocit, že by to tak bolo, lebo všetko sa odohralo veľmi dávno. No jednoznačne najbolestivejšie bolo písať o sebe. Rovnako bolo pre mňa ťažké písať o problémoch a konfliktoch, ktoré som mal v tom čase s blízkymi ľuďmi. Písanie o detstve bola tá príjemnejšia časť celého procesu.

V tretej knihe tiež píšete o citlivých, chúlostivých záležitostiach spojených s telesnými pochodmi a zmenami. Nebáli ste sa, ako na to zareagujú čitatelia a či neodhaľujete zo seba príliš veľa? Alebo bola vaším zámerom niekedy priam až surová úprimnosť?

Oboje. Samozrejme, že som mal strach, či sa čitateľom nevystavujem až príliš, no zároveň som chcel zachytiť celú skúsenosť dospievania a dozrievania bez akejkoľvek pretvárky. Je pravda, že keby som to neurobil, moje knihy by možno boli o čosi lepšie, no v čase, keď som písal tretiu knihu, som takto neuvažoval, pretože život je aj o chúlostivých veciach, nie? Okrem toho ma vzťahy s druhými ľuďmi, či už v detstve, alebo v dospelosti, mimoriadne formovali a vedel som, že ak mám byť skutočne úprimný, nemôžem nič vynechať a musím písať tak otvorene, ako sa len dá. Moja jediná skutočná obava sa však týkala mojich detí. Mal som strach, že odhaľujem príliš veľa zo sveta, ktorý patrí im. Ony sú v tom úplne nevinne a nemajú nič spoločné s faktom, že táto kniha bude už navždy súčasťou ich života. Dnes som presvedčený, že ak človek píše s dobrým úmyslom a dáva do písania svoje srdce, všetko bude v pohode.

V tretej knihe sa vraciate do detstva a snažíte sa nájsť korene komplikovaného vzťahu s otcom. Píšete o strachu, o traumách, ktoré prechádzajú z jednej generácie na druhú. Máte pocit, že váš konflikt s otcom bude mať vplyv aj na generáciu vašich detí?

Nuž áno, je to jeden z uhlov pohľadu, lebo v knihe sa venujem prerodu z chlapca, zo syna na otca a rodiča, a tento prerod bol v mojom živote veľmi dôležitý. Je fascinujúce sledovať sám seba, ako vychovávam svoje deti a ako sa k nim správam, lebo keď sa nám narodilo prvé dieťa, všímal som si, ako ľahko sa rozhnevám, ako ľahko strácam trpezlivosť a že sa podvedome správam ako môj otec. Uvedomil som si to však až neskôr. Na jednej strane som ostal zdesený, no na druhej strane som si kládol otázku: Ako sa mi to vôbec mohlo stať? Ako je možné, že hoci bol už niekoľko rokov po smrti, stále má ohromný vplyv na to, akým otcom som sa stal ja sám? Ide však aj o záležitosť hľadania vlastnej identity, o to, kto sme a prečo sa správame tak, ako sa správame. Práve preto som chcel napísať knihu o konfliktoch s otcom a o tom, ako ma poznačili v úlohe otca. Zrazu som všetko videl jasne a zreteľne a uvedomil som si, že som sa zasekol v určitom vzorci, ktorý som intuitívne nemal ako vnímať. To je koniec koncov jeden z pragmatických dôvodov, prečo sa človek pustí do písania – zrazu sa vidíte zvonka, sledujete svoje rigidné vzorce správania a vnímate veci objektívne, také, aké sú. V živote sme totiž sami sebou príliš pohltení a nemáme šancu pozerať sa na seba v pravom svetle. No a práve toto ma baví na písaní.

Premýšľate niekedy nad tým, aká bude reakcia vašich detí, keď sa s vašou tvorbou zoznámia?

To naozaj netuším. Moje deti vedia, že som spisovateľ, a teda verejná osobnosť, no moje knihy ešte nečítali. Vedia však, že píšem aj o nich, no aká bude ich reakcia... Ktovie. Nejde, samozrejme, o nič nebezpečné, no možno to bude trochu náročnejšie, keď dorastú do tínedžerského veku a začnú hľadať samy seba. Verím, že ma pochopia. Možno až v tridsiatke, štyridsiatke, keď budú mať za sebou nejaké skúsenosti. Keď tu však jedného dňa už nebudem, chcem, aby vedeli, že mali otca, ktorý ich miloval najviac na svete. Dúfam, že to z mojich kníh pochopia. Napísal som, čo som napísal, a nemôžem to vziať späť, no nechávam na ne, ako si s tým poradia.

Pustili by ste sa do tejto série znovu, keď už viete, že okrem úspechu vám priniesla aj stratu súkromia a váš osobný život sa stal predmetom diskusií?

(Povzdych) Nie Môj boj by som už nikdy znovu nenapísal. Keď som začal písať prvú knihu, nevedel som, že nakoniec vyjde ako séria šiestich kníh. Môj zámer bol spočiatku nevinný, aj naivný – plánoval som napísať len jednu knihu. No teraz, keď už viem, aké ťažké to bolo, aký vplyv to malo na moju rodinu, aké haló sa okolo knihy spustilo, koľko som musel cestovať po svete a podobne... Keby som vedel, čo ma čaká, nedokázal by som napísať ani prvú vetu. Minule som dostal otázku, či napíšem aj siedmu knihu, a môžem s istotou povedať, že do týchto vôd sa už nikdy nepustím. Je ťažké vôbec predstaviť si to. Chcel som zachytiť určitý moment v živote štyridsiatnika, páčila sa mi tá myšlienka, pretože bola odrazom môjho vtedajšieho života – bol som na prahu štyridsiatky, sedel som doma vo Švédsku a písal o svojej minulosti. Keby som sa mal však do toho pustiť znovu, teraz, o desať rokov neskôr, vznikla by úplne iná kniha. Mám viac skúseností, dívam sa na život z iného uhla pohľadu a mnoho vecí dnes už chápem odlišne. To je však na knihách úžasné – že sú zachytením momentu v určitom čase.

V jednom rozhovore ste o sebe kriticky vyhlásili, že nie ste dobrý spisovateľ. Kto je podľa vás dobrý spisovateľ? Aké kvality musí mať, aby splnil váš čitateľský štandard? Alebo, inými slovami, čo by ste museli urobiť inak, aby ste sa mohli porovnávať s vlastnou predstavou dobrého spisovateľa?

Vyrastal som v určitom literárnom zázemí v neskorých osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch, keď modernistickí spisovatelia stáli na vrchole literárnej hierarchie, za kvalitu sa napríklad považovala sofistikovaná poézia Paula Celana alebo ďalších básnikov jeho generácie, či veľké romány ako Muž bez vlastností od Roberta Musila či Odyseus od Jamesa Joycea, potom tu boli súčasní spisovatelia, najmä z Francúzska, napríklad Claude Simon... Skrátka, existuje veľa vynikajúcich a intelektuálne podnetných románov, no mnohým chýba čitateľská prístupnosť. Toto sa považovalo a považuje za hodnotnú literatúru a priznávam, že ju mám rád, rád sa dám uniesť do úplne odlišného sveta. Keď som sa na prahu dvadsiateho roka života do písania pustil ja sám, tiež som chcel vytvoriť niečo veľké, román, ktorý sa raz dostane do čítaniek. No po tom, čo som napísal prvú knihu, som to vzdal a uvedomil som si: Toto fakt nie je dobré, takto nemôžem písať. Keby som zotrval v predstave, že chcem napísať niečo hodnotné, čo v literatúre prežije celé veky, bolo by to istotne skvelé, no odtrhnuté od mojej vnútornej reality. Ja som totiž veľmi naivný človek a myslím si, že čitateľ na to príde veľmi rýchlo. Neznášam to na sebe, no je to tak. Vezmite si napríklad takého Joycea: kto by si trúfol povedať, že je naivným spisovateľom? Spisovateľ, ktorý dokáže fantasticky spojiť oba aspekty písania, a to intelektuálny nadhľad a prístupnosť, je podľa mňa Thomas Mann. Napísal vynikajúce romány a často o jeho spôsobe písania premýšľam, ako to dokázal. Ako dokázal tak úžasne písať o náročných veciach takým ľahkým a zaujímavým spôsobom?

A čo Marcel Proust? Často vás k nemu prirovnávajú.

Ale no tak, neurážajme Marcela Prousta (smiech)... Nie, vážne, Proustovi nesiaham ani po päty. Hľadanie strateného času je azda najväčší a najlepší literárny počin, aký kedy vznikol, takže s ním sa naozaj nemôžem porovnávať ani zďaleka.

Na čom pracujete a akými témami sa momentálne zaoberáte?

Chcel by som menej cestovať a sústrediť sa viac na písanie. Plánujem napísať ďalší román. Píšem aj reportáže, ktorým by som tiež chcel venovať oveľa viac času než doteraz, písať o ľuďoch z celého sveta a dokumentovať ich životné príbehy. Potom by mal prísť na rad aj filmový scenár a rád by som zorganizoval výstavu. Ďalší román je však pre mňa momentálne priorita.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Košická Klinika detí a dorastu je opäť krajšia
  2. Aká je skutočná pravda o Partners Group Sk?
  3. Desať obľúbených multistop zájazdov do celého sveta
  4. Firmy, pri ktorých sa nemusíte obávať dvojakej kvality potravín
  5. S novou optikou máte v Poprade rýchlosť a kvalitu zaručenú
  6. V Trenčíne vzniká nová komunita, susedia tu budú priateľmi
  7. Nenechajte svojich zamestnancov „vyhorieť“!
  8. Tieto dizajnové hrnčeky a poháre na kávu ocení každý
  9. Získajte špičkovú klimatizáciu a toto leto ušetrite na elektrine
  10. ZOC MAX Prešov má za sebou úspešnú desaťročnicu
  1. Poľovníkom sa nestaneš, musíš sa ním narodiť!
  2. Bratislava začína s výstavbou bulváru Mlynské nivy
  3. Tréningové moduly HACCP online
  4. Kuba má záujem o spoluprácu s SPU v Nitre
  5. Návštevníkov Gardenie zaujali expozície SPU v Nitre
  6. Slováci si nevedia predstaviť svoj deň bez chleba a pečiva
  7. Vieme, čo môže spôsobovať neplodnosť u mužov a žien
  8. Košická Klinika detí a dorastu je opäť krajšia
  9. Desať obľúbených multistop zájazdov do celého sveta
  10. Aká je skutočná pravda o Partners Group Sk?
  1. Toto sú zdravotné problémy, o ktorých muži nehovoria 20 413
  2. Tieto dizajnové hrnčeky a poháre na kávu ocení každý 14 246
  3. Firmy, pri ktorých sa nemusíte obávať dvojakej kvality potravín 13 987
  4. Desať obľúbených multistop zájazdov do celého sveta 9 268
  5. Jordánsko: Najkrajšie miesta kráľovstva v púšti 7 944
  6. Miesta v Rakúsku, ktoré by ste mali vidieť. Kúsok za Bratislavou 6 216
  7. Aká je skutočná pravda o Partners Group Sk? 5 721
  8. Vajíčka, chlebíky či niečo sladké? Kam v Bratislave na raňajky? 5 556
  9. V Trenčíne vzniká nová komunita, susedia tu budú priateľmi 4 744
  10. Nenechajte svojich zamestnancov „vyhorieť“! 3 575

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Rozdeľuje nás chudoba, nie nevedomosť

Dlhodobý nedostatok peňazí je nesmierne poučná skúsenosť

ŠPORT

Kužmová po veľkej dráme zdolala bieloruskú jednotku

Napínavý duel musel rozhodnúť až tajbrejk tretieho setu.

TECH

Kde sú všetci? Prečo sme ešte nenarazili na mimozemský život

Podľa hypotézy môže byť ľudstvo jednou z prvých civilizácií vo vesmíre.

KOMENTÁRE

Bez recyklácie skončíme ako Detroit

V nedeľu je Deň zeme. Európsky parlament nám k nemu daroval Balík obehového hospodárstva.

Neprehliadnite tiež

NEKROLÓG

Utiahnutý chlapec na pódiách trpel. Avicii nebol stvorený pre slávu

Po spolupráci s Madonnou mal dojem, že ju sklamal.

Zomrel švédsky hudobník Tim Bergling, známy ako DJ Avicii

Hudobník zomrel v Ománe vo veku 28 rokov.

Bono je prvým laureátom Medaily Georgea W. Busha

Ocenenie, ktoré budú udeľovať s ročnou periodicitou, je určené pre osobnosti, ktoré sa v istej oblasti zaslúžili o zásadné zmeny vo svete.

Moderátorku zo Superstar uvidíte na reklamnej ploche. Tentoraz vďaka výstave

Na festivale fjúžn nájdete dva zaujímavé fotografické projekty.

ROZHOVOR

Whisky: Vypol som v sebe pocity vlastenectva a národnej hrdosti

Spevák Slobodnej Európy precestoval svet. Cez to hodnotí aj Slovensko.