Mali sme ho radi. Mal netradične dlhé vlasy a stále sa usmieval, hovorí o ministrovi vnútra MAREK MAJESKÝ. Kedysi spolu začínali v divadelnom súbore, no profesionálnym hercom sa stal len on. A ľutuje to.
S rozhovorom pre SME rád súhlasil, hoci si nebol istý, či sa vyšpičkovaná negatívna emócia, ktorá ho premkla, neprejaví aj v jeho slovách. Nechcel pôsobiť ani ako Robert Kaliňák, ani ako Robert Fico.
Vy ste z Bratislavy, však?
„Áno. Narodil som sa v Bratislave, hoci sa nepovažujem za mestského človeka. Detstvo za socializmu som totiž strávil v záhradách a v knižniciach svojich starých mám.“
Poznáte nejakých mafiánov? Politici sa často vyhovárajú, že v Bratislave ich nemožno nepoznať.
„Vedome na túto otázku môžem odpovedať, že na sto percent nepoznám. Nevedome netuším. Dnes je vysoká mafia veľmi sofistikovaná, neexistuje v takej čitateľnej podobe ako napríklad v románoch Maria Puzza Krstný otec.
Dnes môže byť veľkým mafiánom aj človek, ktorý sa navonok javí ako veľmi usporiadaný, slušný, obľúbený. Navonok veľký donor a podporovateľ charitatívnych organizácií a akcií, prítomný na spoločenských akciách.
No a pokojne je možné, že s takýmto typom mafiána som na nejakej akcii prišiel do kontaktu ako herec tiež. Bez toho, aby som o tom čo i len tušil. Aj o ministrovi vnútra zovšadiaľ počúvam, že je mafián. Najväčší na Slovensku.“
A jeho poznáte?
„Áno, poznám. Spoznali sme sa ešte ako študenti v druhej polovici 80. rokov, keď sme boli obaja členmi ochotníckeho muzikálového štúdia Biele divadlo. Pamätám si na neho ako na veľmi milého, slušného, veselého chalana, na tú dobu mal netypicky dlhé vlasy. Skoro stále sa usmieval.“
Súhlasí tento opis s tým, čo vidíte dnes?
„Žiaľ, nie. Dnes, po tridsiatich rokoch, vidím na televíznej obrazovke človeka, ktorého nespoznávam.